Príbeh o cene túžby

Na okraji vesmíru stál nenápadný obchodík. Výveska už dávno zmizla – vietor ju odfúkol a majiteľ sa neodvážil pripevniť novú, pretože každý miestny obyvateľ dobre vedel, že obchod predáva túžby.

Sortiment bol obrovský. Tu sa dalo „kúpiť“ takmer všetko: priestranné jachty, byty, manželstvo, funkcia viceprezidenta korporácie, peniaze, deti, vysnívaná práca, dokonalá postava, víťazstvo v súťaži, veľké autá, moc, úspech a mnohé ďalšie. Jedine život a smrť neboli v predaji – tým sa zaoberala centrála v inej galaxii.

Každý, kto vkročil do obchodu (hoci sú aj takí, čo ostali doma a len si želali), sa najprv pýtal na cenu svojho želania.

Ceny boli rozmanité. Napríklad vysnívaná práca „stála“ obetu stability a predvídateľnosti, schopnosť plánovať a organizovať vlastný život, dôveru vo vlastné sily a právo pracovať tam, kde to človeku prináša radosť, a nie tam, kde „sa musí“.

Moc stála o niečo viac: bolo potrebné vzdať sa niektorých presvedčení, vedieť všetko racionálne vysvetliť, odmietať iným, poznať svoju hodnotu (a mať ju dosť vysokú), dovoliť si hovoriť „Ja“, prejaviť seba napriek súhlasu či nesúhlasu okolia.

Niektoré ceny sa zdali zvláštne – manželstvo bolo takmer zadarmo, no šťastný život mal vysokú cenu: osobnú zodpovednosť za vlastné šťastie, schopnosť užívať si život, poznať svoje túžby, vzdať sa snaženia sa zapadnúť medzi ostatných, vedieť si vážiť to, čo je, dovoliť si byť šťastným, uvedomiť si vlastnú hodnotu a význam, vzdať sa bonusov „obetavosti“, riskovať stratu niektorých priateľov či známych.

Nie každý, kto do obchodu prišiel, bol pripravený túžbu okamžite „kúpiť“. Niektorí, keď uvideli cenu, sa otočili a odišli. Iní stáli dlho zamyslení, prepočítavajúc hotovosť a rozmýšľajúc, kde zohnať ďalšie prostriedky. Niektorí sa sťažovali na vysoké ceny, žiadali zľavu alebo sa pýtali na výpredaj.

A boli aj takí, ktorí vybrali všetky svoje úspory a získali vytúžené želanie, zabalené v krásnom šuštiacom papieri. Šťastlivcov iní zákazníci závideli a šepkali si, že majiteľ obchodu je ich známy a želanie dostali bez námahy.

Majiteľovi často ponúkali znížiť ceny, aby prilákal viac zákazníkov. Ale on vždy odmietal, lebo tým by utrpela kvalita želaní.

Keď sa ho pýtali, či sa nebojí skrachovať, pokrútil hlavou a odpovedal, že vždy sa nájdu odvážlivci, ochotní riskovať, meniť svoj život, vzdať sa pohodlnej predvídateľnosti, veriť v seba, mať silu a prostriedky na „úhradu“ splnenia svojich túžob.

A na dverách obchodu už stáročia viselo oznámenie:
„Ak sa tvoje želanie nesplní – ešte nebolo zaplatené.“