Prípad Anneliese Michel patrí medzi najznámejšie a zároveň najtragickejšie udalosti spojené s exorcizmom v moderných dejinách Európy.
Anneliese Michel sa narodila v roku 1952 v Bavorsku v Nemecku. Ako tínedžerka bola opísaná ako tichá, zbožná a veľmi dobrá študentka. Keď mala 16 rokov, začala trpieť náhlymi záchvatmi a stratami vedomia. Lekári jej diagnostikovali epilepsiu temporálneho laloku a neskôr aj psychické problémy, ktoré sprevádzali halucinácie a silné depresie. Dostávala lieky, no jej stav sa podľa rodiny postupne zhoršoval.
Anneliese začala tvrdiť, že počuje hlasy a cíti prítomnosť zlých síl. V jej silne náboženskej rodine sa postupne objavila myšlienka, že by mohlo ísť o posadnutie. Po niekoľkých rokoch sa rodičia obrátili na katolícku cirkev. V roku 1975 biskup povolil vykonanie exorcizmu a dvaja kňazi začali s rituálmi podľa starého cirkevného obradu.
Počas približne desiatich mesiacov bolo vykonaných 67 exorcizmov. Niektoré trvali aj niekoľko hodín a existujú z nich zvukové nahrávky, ktoré sa neskôr stali predmetom veľkého záujmu verejnosti. Práve tieto nahrávky dodnes vyvolávajú diskusie. Na niektorých z nich je počuť výrazné zmeny hlasu, krik alebo agresívne správanie. Pre veriacich to bolo dôkazom duchovného boja, zatiaľ čo lekári poukazujú na to, že podobné prejavy sa môžu objaviť pri ťažkých psychických poruchách, epilepsii alebo extrémnom fyzickom vyčerpaní.
Počas tohto obdobia sa však zdravotný stav Anneliese výrazne zhoršoval. Bola čoraz slabšia a prestávala prijímať potravu. Zároveň bola presvedčená, že sa musí neustále modliť a kľačať. Podľa svedectiev vykonávala denne stovky kľaknutí pri modlitbe. V priebehu mesiacov to znamenalo desaťtisíce opakovaní, čo spôsobilo vážne poškodenie jej kolien a väzov.
Dňa 1. júla 1976 Anneliese Michel zomrela vo veku 23 rokov. Pitva ukázala, že príčinou smrti bola extrémna podvýživa a dehydratácia. V tom čase vážila približne 30 kilogramov.
Jej smrť vyvolala v Nemecku veľkú diskusiu. V roku 1978 sa konal súdny proces, v ktorom boli jej rodičia a dvaja kňazi uznaní vinnými z nedbanlivosti. Súd dospel k záveru, že keby bola v posledných mesiacoch života pod priamym lekárskym dohľadom, jej život mohol byť zachránený.
Prípad dodnes vyvoláva diskusie medzi lekármi, historikmi aj veriacimi. Pre niektorých ide o tragický príklad neliečenej psychickej choroby, pre iných o záhadný príbeh, ktorý dodnes nemá jednoznačné vysvetlenie. Zároveň je pripomienkou toho, aké dôležité je pri zdravotných problémoch hľadať rovnováhu medzi vierou, medicínou a zodpovednosťou za ochranu ľudského života.