Šesť týždňov predtým, ako Elton John spieval na pohrebe princeznej Diany, plakal už na inom rozlúčkovom obrade.

A vtedy to bola práve ona, kto ho podržal.

22. júla 1997, Miláno. Katedrála Duomo. Svet sa lúčil s Giannim Versacem, ktorý len týždeň predtým zahynul pri útoku v Miami Beach.

V chráme sa zišlo približne dvetisíc ľudí. Celebrity, fotografi, televízne kamery, novinári. Bol to jeden z tých okamihov, keď sa súkromný žiaľ mení na udalosť sledovanú celým svetom.

A predsa sa uprostred ruchu, zábleskov fotoaparátov a stoviek známych tvárí odohralo tiché gesto, silnejšie než akýkoľvek titulok.

Elton John bol zdrvený.

Versaceho smrť ho hlboko zasiahla a nedokázal zadržať slzy. V tej chvíli k nemu pristúpila Diana, princezná z Walesu.

Nerobila z toho verejné predstavenie.
Nevyhľadávala kamery.
Nevyslovovala veľké slová.

Jednoducho si sadla vedľa neho.

A zostala pri ňom.

Svojou prítomnosťou, tichom a súcitom podržala priateľa vo chvíli, keď už nedokázal niesť vlastný žiaľ sám.

Elton John na to nikdy nezabudol.

Keď sa ho neskôr pýtali, prečo súhlasil, že bude spievať na Dianinom pohrebe, vysvetlil, že na Versaceho pohrebe bola ona silná pre neho. Teraz sa mal pokúsiť byť silný on pre ňu.

A práve to celkom mení spôsob, akým tú pieseň vnímame.

Nebola to iba svetoznáma hviezda spievajúca pre princeznú.

Bol to priateľ, ktorý jej pred očami celého sveta vracal súcit, ktorý od nej len niekoľko týždňov predtým prijal v tichu.

Potom však prišla tragédia.

31. augusta 1997, iba šesť týždňov po obrade v Miláne, Diana zahynula v Paríži.

Svet akoby na okamih stíchol.

6. septembra si Elton John sadol za klavír vo Westminsterskom opátstve a zaspieval novú verziu skladby Candle in the Wind, ktorú Bernie Taupin prepísal špeciálne pre ňu.

Zaspieval ju iba raz.

A v tejto podobe ju už nikdy verejne nezopakoval.

Pieseň sa stala jedným z najpredávanejších singlov v dejinách a predalo sa z nej približne 33 miliónov kusov. Výnosy boli venované pamätnému fondu princeznej Diany.

Skutočná sila tej chvíle však nespočívala v rekordoch.

Ani v číslach.

A dokonca ani v slzách miliónov ľudí.

Spočívala v tom, čo sa odohralo ešte predtým.

V Diane, ktorá si všimla bolesť svojho priateľa a jednoducho si k nemu prisadla.

V geste, ktoré nepotrebovalo svedkov.

V súcite, ktorý nebol určený na obdiv verejnosti.

A v človeku, ktorý mal o niekoľko týždňov neskôr premeniť vlastný žiaľ na hudbu, aby sa s ňou mohol rozlúčiť.

Niektoré fotografie vyzerajú iba ako zábery zo smutného dňa.

Až kým sa nedozvieme, čo nasledovalo potom.

Tento záber nie je iba o Diane a Eltonovi Johnovi na pohrebe Gianniho Versaceho.

Je o posledných pokojných chvíľach priateľstva, ktoré ešte netušilo, že sa už čoskoro zmení na rozlúčku.