Skutočný gróf Monte Cristo

Ako je známe, Alexandre Dumas vytváral svoje romány na základe skutočných udalostí, hoci sa počas tvorivého procesu od historických faktov neraz značne vzdialil.

V roku 1807 sa rodák z Nîmes, obuvník François Picaud, chystal oženiť s bohatou a pôvabnou Margaritou. Jeho šťastie však vzbudilo závisť hostinského menom Loupian. Spolu so svojimi druhmi Solarim a Chaubartom zosnoval udanie, podľa ktorého bol Picaud bývalým aristokratom a britským špiónom. Nešťastníka bez milosti uvrhli do väzenia a celé roky ani netušil, z akého dôvodu. Zarmútená Margarita dva roky trúchlila, no napokon sa vydala práve za Loupiana.

Počas rokov žalára sa Picaud spriatelil s ďalším nešťastníkom — talianskym kňazom otcom Torim. Ten si mladého spoluväzňa obľúbil natoľko, že mu prezradil tajomstvo ukrytého pokladu v Miláne a vo svojom testamente ustanovil Picauda za dediča. Krátko nato pokojne zomrel.

Françoisa oslobodil až pád Napoleona Bonaparteho.Vo väzení teda nestrávil štrnásť rokov ako Edmond Dantès, ale približne polovicu tohto času.

Po prepustení sa Picaud ponáhľal do Amsterdamu, kde oficiálne prevzal dedičstvo a následne potom odišiel do Talianska, kde objavil poklad otca Toriho.

V Ríme vypátral Antoina Alluta, ktorý bol prítomný pri písaní udania, hoci sa na samotnom zločine priamo nepodieľal. Za prsteň v hodnote päťdesiattisíc frankov mu Allut prezradil všetko, čo vedel.

Picaud sa následne vrátil do Paríža a pustil sa do pomsty. Tá však nebola ani zďaleka taká romantická ako v Dumasovom románe. Solariho našli s nožom zabodnutým v hrudi a Chaubart zomrel po otrave.

Neskôr sa Picaud zamestnal ako čašník v reštaurácii patriacej Loupianovi a zviedol jeho dcéru z prvého manželstva. Pomstiteľ zariadil zásnuby istého „šľachtica“ so svojou milenkou no keď už bola svadba verejne oznámená, vyšlo najavo, že ženích nie je gróf, ale obyčajný zločinec. Rozpútal sa škandál obludných rozmerov a nešťastná nevesta hanbu neprežila.

Picaud následne nahovoril Loupianovho mladého syna, aby ukradol cenný šperk, za čo sa chlapec ocitol za mrežami. Potom podpálil reštauráciu svojho nepriateľa a samotného Loupiana zavraždil.

Zo svojho triumfu sa však netešil dlho. V jednej z alejí Tuilerijské záhrady naňho číhal Allut, ktorému jediný prsteň nestačil. Omráčil Picauda, dlhé hodiny ho mučil v akomsi pivničnom úkryte, snažiac sa zistiť, kde ukrýva svoje bohatstvo, a napokon ho zavraždil. Celá epopeja skutočného „Monte Crista“ netrvala ani jediný rok.

Allut utiekol do Spojeného kráľovstva, kde sa v roku 1828 počas smrteľnej spovede ku všetkému priznal a svoje slová dokonca písomne potvrdil.

O pätnásť rokov neskôr sa tento dokument dostal do rúk Alexandre Dumas, ktorého pero premenilo obyčajnú kriminálnu vendetu na strhujúci romantický thriller.