„Som Ruska, ale s francúzskym pasom.“
24. septembra 2026, zomrela vo veku 88 rokov Marina Vlady francúzska herečka, spisovateľka a speváčka, ktorú si mnohí pamätajú aj ako poslednú manželku ruského básnika a herca Vladimira Vysockého. Zomrela doma, obklopená svojimi blízkymi a zvieratami.Správu o jej úmrtí potvrdila jej rodina prostredníctvom AFP.

Jej životný príbeh bol pozoruhodný. Narodila sa vo Francúzsku, no v žilách jej kolovala ruská krv a Rusko bolo neoddeliteľnou súčasťou jej detstva. Nie náhodou ju nazývali „ruskou Francúzkou“.
Jej otec, operný spevák Vladimir Polyakov-Baidarov, emigroval z Ruska do Francúzska a neskôr účinkoval v Parížskej opere i v opere v Monte Carle. Jej matka Militza Enwald bola balerína.
Vyrastala vo Francúzsku, doma sa hovorilo po rusky, varili sa ruské jedlá, na stole stál samovar a babička deti brávala do pravoslávneho kostola. Sama Vlady na svoje detstvo spomínala:

„Som Ruska, ale s francúzskym pasom". Ruský duch prenikol do nášho domu. Hovorili sme po rusky. Varili sme ruské jedlá. Na stole sa stál samovar. Babička nás brávala do pravoslávneho kostola. Žili sme v chudobe, ale šťastne, v tvorivej atmosfére.“

Marina Vlady mala za sebou desiatky filmových úloh a spolupracovala s osobnosťami ako Jean-Luc Godard, Orson Welles či Ettore Scola. V roku 1963 získala cenu za ženský herecký výkon na filmovom festivale v Cannes.

Osobitné miesto v jej živote však navždy zostane spojené s Vladimirom Vysockým. Spoznali sa v Moskve, neskôr sa zosobášili a ich vzťah sa stal jedným z najznámejších príbehov ruskej kultúrnej emigrácie a sovietskej kultúry. Po Vysockého smrti v roku 1980 o ich vzťahu napísala knihu Vladimir "Ou le vol arrêté."

Odišla žena, ktorá celý život niesla v sebe dva svety – Francúzsko v ktorom sa narodila, a Rusko, ktoré nosila v srdci.

R.I.P🕊️