V Japonsku zmiznúť zo svojho života nie je len možné, ale aj úplne legálne. Tento jav sa nazýva džóhacu (蒸発), čo v doslovnom preklade znamená „vyparenie“. Takto sa označujú ľudia, ktorí sa rozhodnú náhle zmiznúť — opustiť prácu, rodinu, priateľov a celé svoje doterajšie bytie bez toho, aby po sebe zanechali jedinú stopu.

Podľa BBC sa každoročne desaťtisíce Japoncov „vyparia“ v tichosti. Dôvody sú rôzne: hanba, dlhy, domáce násilie alebo jednoducho neznesiteľný spoločenský tlak, ktorý človeka prinúti zmiznúť namiesto toho, aby ďalej prežíval v pasci.

Na takýto únik existujú dokonca špecializované firmy známe ako jonige-ja — doslova „nočné úteky“. Pôsobia nenápadne, najčastejšie pod rúškom noci, a pomáhajú klientom presťahovať sa bez toho, aby o tom ktokoľvek z ich okolia vedel. Ako píše VICE Japan, ich služby zahŕňajú balenie osobných vecí, zabezpečenie nového bývania, odstránenie digitálnych stôp a v niektorých prípadoch dokonca vytvorenie novej identity.

Niektoré jonige-ja sú natoľko vynaliezavé, že inscenujú celé príbehy, aby nevzbudili podozrenie — napríklad sa vydávajú za sťahovákov, kupcov nábytku či kuriérov, ktorí „náhodou“ odvážajú všetok majetok.

Podľa japonského práva má dospelý človek právo na súkromie a slobodu pohybu. To znamená, že ak neexistujú známky trestného činu, polícia po dobrovoľne zmiznutých osobách nepátra. Rodiny tak často zostávajú v úplnej neistote — bez akéhokoľvek právneho nástroja, ako vypátrať svojich blízkych.

Ako uvádza Japan Today, práve táto medzera v legislatíve umožnila celej „industrii vyparovania“ fungovať otvorene. Pre niektorých predstavuje druhú šancu na život, možnosť uniknúť z dlhov, násilia či spoločenského tlaku. Pre iných je to tichý, bezslovný ústup do prázdna.