V madridskom múzeu Prado, v jednej z menších sál, nenápadne v rohu visí portrét mladého mnícha. Tvár pôsobí neuveriteľne súčasne.

Pred piatimi–šiestimi rokmi, keď som si prezeral diela El Greca, upútal ma tento portrét a túžil som zistiť, kto je tento mladý muž.

Bol to žiak El Greca, maliar, dominikánsky mních trinitár. Čo je to vlastne trinitár?

Po ďalšom pátraní som sa dozvedel, že ide o katolícky žobravý mníšsky rád, založený v roku 1198 na vykupovanie kresťanov z moslimského zajatia. Motto rádu znie: *Gloria Tibi Trinitas et captivis libertas* — Sláva Tebe, Trojica, a zajatcom sloboda.

Ľud týchto mníchov nazýval „bratia oslov“ alebo „oslí rád“, pretože im bolo zakázané jazdiť na koňoch (samozrejme, známe sú vyobrazenia mnícha na oslovi). Trinitárom bolo zakázané konzumovať mäso a ryby a vlastniť akýkoľvek majetok. Plniac svoju hlavnú úlohu, rád za 437 rokov vykúpil z moslimského zajatia 30 732 (!) zajatcov. Prostriedky na vykúpenie získavali predovšetkým zbieraním almužny. Často sa stávalo, že trinitári sa sami nechávali zajímať, aby oslobodili iných.

A najzaujímavejšie: v roku 1580 vykúpili zo zajatia v Alžírsku Miguela de Cervantesa, ktorý sa následne vrátil do Španielska a napísal *Don Quijote*. Ukazuje sa teda, že čítaním *Don Quijota* sme vlastne vďační týmto mníchom-trinitárom.

Takáto nitka spája El Greca s Cervantesom.