V roku 1939 vyšiel román, ktorý vyvolal u knihy nezvyčajne silný pocit — znepokojenie medzi časťou najvplyvnejších ľudí svojej doby.
V niektorých knižniciach ho zakazovali.
Obviňovali ho z nebezpečnej propagandy.
Dokonca ho verejne pálili.
Kniha niesla názov „Ovocie hnevu“.
A jej autorom bol John Steinbeck.
Steinbeck sa narodil v roku 1902 v Salinase v štáte Kalifornia, v samom srdci jedného z najúrodnejších poľnohospodárskych regiónov Spojených štátov.
Pochádzal z váženej a usporiadanej rodiny: jeho otec pôsobil v okresnej správe a matka bola učiteľkou.
Mohol prežiť pokojný, zabezpečený život a písať idylické príbehy.
No rozhodol sa hľadieť tam, kam sa takmer nikto pozerať nechcel.
V tridsiatych rokoch 20. storočia sa Veľká hospodárska kríza s ničivou silou zrútila na Ameriku.
Zároveň ekologická katastrofa, ktorá vošla do dejín ako Dust Bowl, spustošila rozsiahle územia Veľkých prérií — predovšetkým v Oklahome, Texase, Kansase, Colorade a Novom Mexiku.
Tisíce farmárskych a nájomníckych rodín prišli o svoje pozemky a vydali sa na zúfalú cestu do Kalifornie.
Počuli, že tam, na poliach, je práca.
Keď však dorazili na miesto, narazili na inú skutočnosť.
Veľkí vlastníci pôdy a agrárne združenia potrebovali lacnú pracovnú silu.
Aby udržali mzdy na žalostne nízkej úrovni, najímali viac ľudí, než skutočne potrebovali.
Tak stavali robotníkov proti sebe a nútili ich súperiť o samotné právo prežiť.
Výsledok bol krutý.
Celé rodiny pracovali za biednu mzdu.
Žili v provizórnych táboroch bez čistej vody a lekárskej starostlivosti.
Mnohé deti trpeli chorobami spôsobenými podvýživou.
A keď sa robotníci pokúšali spojiť a žiadať dôstojnejšie podmienky, vyháňali ich alebo bili ozbrojení strážcovia.
Steinbeck sa rozhodol vidieť všetko na vlastné oči.
V polovici tridsiatych rokov začal navštevovať tábory migrantov v kalifornskom Central Valley.
Nebol nezúčastneným pozorovateľom.
Trávil čas medzi robotníkmi, počúval ich príbehy a sledoval ich každodenný život.
To, čo uvidel, ním hlboko otriaslo.
Najprv písal články, v ktorých odhaľoval, čo sa deje.
Čoskoro však pochopil, že potrebuje mocnejší umelecký nástroj.
Tak vzniklo „Ovocie hnevu“.
Román rozpráva príbeh rodiny Joadovcov — farmárov z Oklahomy, ktorých vyhnali z vlastnej pôdy.
Do Kalifornie putujú v nádeji, že tam nájdu prácu, no napokon sa ocitnú v pasci systému, ktorý ich vykorisťuje a zaobchádza s nimi ako so spotrebným materiálom.
Kniha skutočnosť nijako nezjemňovala.
Ukazovala hlad, zúfalstvo i nemilosrdné vykorisťovanie ľudskej práce.
Keď román v apríli 1939 vyšiel, jeho účinok bol okamžitý.
Tisíce čitateľov zostali otrasené.
Kniha sa rýchlo stala bestsellerom.
V poľnohospodárskych okresoch Kalifornie však vyvolala prudkú a zúrivú odozvu.
Agrárne organizácie obviňovali Steinbecka z klamstva.
Nazývali ho komunistom.
Tvrdili, že jeho kniha zasadzuje úder ekonomike štátu.
Na niektorých miestach román zakazovali v knižniciach.
Inde ho verejne pálili.
Dokonca aj v Salinaskej doline, Steinbeckovom rodnom kraji, zostal postoj k nemu nadlho nepriateľský.
Mnohí autora obviňovali zo zrady.
Čoskoro začali prichádzať aj vyhrážky.
Neskôr sa ukázalo, že federálne služby sa o Steinbecka zaujímali a viedli si o ňom záznamy.
No stalo sa čosi pozoruhodné.
Čím zúrivoejšie na knihu útočili, tým viac ľudí ju túžilo čítať.
Škandál premenil román na celonárodný fenomén.
V roku 1940, iba rok po vydaní, získalo „Ovocie hnevu“ Pulitzerovu cenu za beletriu.
Najdôležitejším uznaním však boli hlasy tých, ktorí sami prežili skutočnosť, z ktorej román vyrástol.
Migrujúci robotníci písali Steinbeckovi ďakovné listy.
Hovorili, že po prvý raz niekto vyslovil, čo sa v skutočnosti dialo.
Román mal aj širšie dôsledky.
Stal sa súčasťou verejných diskusií o pracovných podmienkach v poľnohospodárstve a posilnil pozornosť venovanú potrebe reforiem.
Steinbeck po celý život pokračoval v písaní o ľuďoch, ktorí sa len zriedka stávali hrdinami literatúry: o robotníkoch, vydedencoch a obyčajných ľuďoch zápasiacich s nespravodlivými systémami.
V roku 1962 získal Nobelovu cenu za literatúru.
Zomrel v roku 1968.
No „Ovocie hnevu“ sa nikdy neprestalo čítať.
Román sa stal jedným z najvýznamnejších diel americkej literatúry a dodnes sa študuje na školách i univerzitách.
Dokonca aj tam, kde sa ho kedysi pokúšali zničiť.
Pretože Steinbeck chápal jednu zásadnú vec.
Rozprávanie o niektorých pravdách bude vždy niekomu spôsobovať nepohodlie.
Sú však príbehy príliš dôležité na to, aby zostali pochované v mlčaní.
