V roku 1976 sa v Arménsku (vtedajší Sovietsky zväz) stala obrovská tragédia. Trolejbus plný ľudí sa zrútil do jazera.
Zachrániť týchto ľudí sa podujal Šavarš Karapetjan, profesionálny plavec a niekoľkonásobný majster sveta v plutvovom plávaní.

Keď videl, čo sa stalo, neváhal ani sekundu. V ľadovej, kalnej vode, plnej skla a trosiek, sa ponoril 30 až 40-krát, aby vytiahol čo najviac ľudí.
Za 20 minút zachránil 37 ľudí.

Jeho brat Kamo mu pomáhal na brehu, aby ich mohli čo najrýchlejšie dostať von.
Šavarš pri tom utrpel ťažké zranenia – hlboké rezné rany, zápal pľúc a sepsu. Prežil len zázrakom.
Po tejto záchrane už nikdy nemohol pokračovať vo vrcholovom športe, no jeho čin zostáva jedným z najväčších skutkov odvahy, aké kedy svet videl.

Zaujímavé je, že o tomto hrdinstve sa dlhé roky nesmelo hovoriť, pretože Sovietsky zväz nechcel priznať zlyhanie.
Pravda vyšla najavo až o niekoľko rokov neskôr v novinách.

Dnes je Šavarš Karapetjan uznávaný ako národný hrdina Arménska, ale hlavne – v srdciach ľudí, ktorým daroval druhú šancu na život.

Myslím, že práve takýchto hrdinov potrebujeme pripomínať – ľudí, ktorí konajú bez nároku na slávu, len zo srdca. 💓💓💓💓