V roku 1997 prišiel do kín film, ktorému spočiatku rozumel len málokto. Dobrý Will Hunting rozpráva príbeh mladíka z predmestí Bostonu — ostrého v reči, sebadeštruktívneho, no obdareného výnimočným intelektom.

Scenár napísali dvaja priatelia po dvadsiatke, Matt Damon a Ben Affleck, vtedy ešte neznámi. V malom byte, pri studenej pizzi a prebdených nociach snívali o tom, že ich text si niekto všimne — a že si v ňom budú môcť zahrať. Bol to ich vstup do Hollywoodu.

Scenár zaujal režiséra Gusa Van Santa a do úlohy terapeuta obsadil Robina Williamsa — ideálnu voľbu. Na pľaci bol viac než hercom: mentorom. Jedna z najslávnejších scén, v ktorej rozpráva o zosnulej manželke a jej zvyku „prdieť zo sna“, vznikla úplnou improvizáciou. Smiech Matta Damona je skutočný a kamera sa jemne chveje — tento neplánovaný moment zostal vo filme.

Úspech bol okamžitý. Film získal Oscara za najlepší pôvodný scenár a Damon s Affleckom prežili noc, ktorá im navždy zmenila život. Robin Williams si odniesol jediného Oscara svojej kariéry — za vedľajšiu úlohu, v ktorej ukázal mimoriadne ľudskú, zraniteľnú stránku.

„Nie je to tvoja vina,“ zaznieva v jednej z najdojímavejších scén. Veta, ktorá sa opakuje, až sa prelomí bolesť — Willova aj naša.

Dobrý Will Hunting nie je len príbehom génia. Je pripomienkou, že sny písané úprimne dokážu meniť realitu. A že niekedy na uzdravenie stačí niekto, kto zostane, nesúdi a skutočne počúva.

Skutočný vzdor totiž nespočíva v boji so svetom, ale v odmietnutí presvedčenia, že bolesť musíme niesť úplne sami.