Pôvodní ľudia Ameriky verili, že ľudská duša pred narodením putuje na Zem priamo z Mliečnej dráhy, ktorú nazývali Cesta duchov a po smrti sa tam opäť vracia. Pozerať sa na hviezdy pre nich znamenalo pozerať sa na svoj skutočný domov.
Keď v noci hľadíš na oblohu tmavú,
nebuď smutný, vezmi si ďalekohľad.
Vesmír má Božiu slávu,
je to tvoj domov, tvoj prastarý sad.
Železo, čo ti v krvi prúdi,
vápnik v kostiach a kyslík, najmä v hrudi.
V dávnom tichu, v tom hviezdnom nepokoji,
zrodili sa, v čarovnom zdroji.
Obria hviezda v tmavom vesmíre,
vzdala sa žitia v strašnej explózii.
Hviezdny prach trblietal sa v priestore,
aby si ty mohol žiť a snívať v poézii.
Tvoja ľavá ruka nosí prach z hmloviny,
tvoja pravá ruka z inej hviezdy - domoviny.
Sme kúsok vesmíru, s krásnou dušou,
jeho vlastné deti, sme jeho obľúbenou skrýšou.
Nepatríme zemi, náš pôvod je vyšší.
V každej našej radosti, staré hviezdy svietia,
sme hviezdny prach, čo na okamih stíšil.
By zas videl každý z nás,
ako hviezdy nocou letia.
Tá informácia o pôvode prvkov je trochu nepresná.
Na vznik ľahšich prvkov od hélia po železo energetický postačuje finálna explózia bežných hviezd pri ich hviezdnej smrti pri spálení hviezdneho paliva. Až na vznik ťažších prvkov od železa vyššie sú potrebné vyššie energie ktoré zabezpečujú explozie a fúzie ťažšich typov hviezd ako su neutrónové hviezdy a podobne ďalšie vyššie typy hviezd.
Áno je to tak, ale ťažšie prvky ako železo, napríklad zlato, platina, urán nevznikli pri výbuchu supernovy, nie sú na to dostatocne extrémne podmienky, ale pri zrážkach neutrónových hviezd. Pri jedné zrážke môže vzniknúť zlato o veľkosti dvoch našich zemegulí. Akurát je vo forme prachu a plynu. Na to prišli vedci len relatívne nedávno - v roku 2017.