Viedeň po vojne prosila svet o knihy

V roku 1946 potrebovala Viedeň pomoc zo zahraničia.

Mesto bolo po druhej svetovej vojne ťažko poškodené. Chýbali potraviny, mnohé budovy mali poškodené strechy a každodenný život komplikoval prídelový systém aj čierny trh.

Viedeň však potrebovala obnoviť ešte niečo, čo sa nedalo zjesť ani použiť na opravu domu.

Knihy.

Vojna totiž nezasiahla iba budovy a infraštruktúru. Počas predchádzajúcich rokov sa z rakúskych knižníc vytrácali diela autorov, ktorých nacistický režim označil za nežiaducich. Z políc mizla literatúra židovských autorov, socialistické a politické diela, knihy o psychoanalýze a práce ďalších spisovateľov a mysliteľov.

Po skončení vojny tak Viedeň čelila zvláštnemu problému.

Knižnice síce mohli byť znovu otvorené, ale mnohé z nich už nemali čo ponúknuť svojim čitateľom.

V roku 1945 zostalo otvorených iba 23 pobočiek viedenských mestských knižníc. Z niekdajšej siete robotníckych knižníc prežila približne tretina.

Do obnovy knižného života sa zapojil vtedajší viedenský kultúrny predstaviteľ Viktor Matejka. Začal oslovovať zahraničie s prosbou o knihy.

Nešlo pritom iba o doplnenie prázdnych políc.

Myšlienka bola oveľa širšia – po rokoch cenzúry a nacistickej ideológie mali knihy pomôcť obnoviť slobodný prístup k vede, literatúre a rôznym názorom, ktoré boli predtým potláčané.

Pomoc začala prichádzať spoza hraníc.

Švajčiarski vydavatelia poslali do Viedne viac než 2 000 nových kníh. Najskôr boli vystavené a následne odovzdané mestským knižniciam.

Zo Spojených štátov prišla ďalšia iniciatíva s názvom „Books for Democracy“ – Knihy pre demokraciu. Zbierky kníh sa organizovali aj vo Veľkej Británii.

Do Viedne tak smerovali vedecké publikácie, zahraničná literatúra a diela, ku ktorým sa rakúski čitatelia a vedci celé roky nemohli slobodne dostať.

Bola to zvláštna pomoc.

V meste, kde ľudia zápasili s nedostatkom jedla a kde ešte stále stáli budovy poškodené bombardovaním, prichádzali zásielky plné kníh.

Knihy nikoho nenakŕmili.

Neopravili strechu.

Nevybudovali nový dom.

Ale pre povojnovú Viedeň znamenali niečo iné. Boli súčasťou snahy obnoviť kultúrny a intelektuálny život mesta po rokoch diktatúry, cenzúry a vojny.

Pretože po vojne nestačilo iba opraviť Viedeň, ktorú bolo vidieť v uliciach.

Bolo potrebné znovu naplniť aj jej knižnice.