Vždy, keď v horách severnej Sardínie umieral starý muž a trpel veľkými bolesťami, rodina zavolala Accabad òra (Ten, ktorý končí) známa aj ako „Pani dobrej smrti“. Zvyčajne to bola chudobná vdova, ktorá svoju rolu pravdepodobne zdedila po vlastnej matke alebo starkej .Vždy to bolo o žene, pretože podľa miestnych ľudí dáva život a oni si ho teda môžu vziať. Keďže nie je vhodné platiť za smrť, tak jej jedinou odmenou bol veľký okrúhly chlieb. CHorý muži boli uškrtený alebo ich udrela v spánku dreveným kladivom- nebola to vražda. Bola to služba milosrdenstva - la dolce morte (sladká smrť).

Accabad òra chodievala v noci, niekedy až do skorého rána, keď sa v meste konal sekulárny festival. Nechcela aby ju niekto videl a nechcela, aby sa niekto radoval keď umierajúci odíde. Prišla sama na nepoznanie- tvár mala pokrytú čiernou šatkou a dokonca aj šaty boli čierne. Niekedy si nasadila čiernu masku. Prišla bosá alebo v topánkach s korkovou podrážkou aby nikto nepočul jej kroky. V ruke nosila čiernu vlnenú tašku a vo vnútri ruženec zo suchého čierneho hlohu. Hlavnou časťou jej vybavenia však bolo kladivo (mazzola). Tmavé, vyhladené, vyrobené z olivového dreva, napustené olejom. Ťažké, hladké, s predĺženou palicou. Na konci mierne skrivené, aby sa vám nešmyklo v rukách. Accabadora vošla do domu s nikým sa nerozprávala, pokľakla si pri nohách osobe, ktorej musela pomôcť. Zavesila ruženec a niekoľko úderov do spánku a krku, ukončila život trpiacich. Niekedy však osobu uškrtila alebo udusila vankúšom. Je preč. Nikto sa nič nepýtal, nikto o tom nehovoril, katolícka cirkev a úrady mlčali.

Tradícia sa na Sardínii udržala až donedávna. Posledný overený prípad sa datuje do roku 1927, no podľa pamiatok sa to stalo až koncom 50. rokov. Ostrov bol veľmi chudobný a mnoho rodín si nemohlo dovoliť nákladnú liečbu ťažko chorých v mestskej nemocnici. Okrem toho to bola veľmi stará tradícia aj keď v trochu inej podobe. Už starovekí autori opisujú miestny zvyk zabíjať tých, ktorí boli bezmocní, chorí alebo dosiahli vek 75 rokov. Človeka, ktorý zomrel, odviezli na okraj vysokého útesu a hodili do mora. Ak sa chcete dozvedieť viac o tejto tradícii navštívte malé horské mestečko Luras na Sardínii a vyhľadajte miestne etnografické múzeum.