ja by som potrebovala pre 3. ročník 🙂

Prvacka :
DÁMA SA NEMÁ BIŤ - Daniel Hevier
Dáma sa nemá biť
hovoria rodičia
Ja však vždy vrátim len
čo mi kto požičia

Napríklad Alino
ten je fakt strelený
Skúsil ma potknúť dnes
Hneď ležal na zemi

S rozbitým kolenom
a s novou modrinou
skončilo priateľské
stretnutie s Olinou

Dáma sa nemá biť
to len tak tárate
veď všetky baby dnes
chodia na karate

Nedám sa urážať
Bijem sa zas a znova
To musíš guráž mať
keď chceš byť MAKEPEACOVÁ

Milan Rúfus : TIEŇ
Možno to ešte nevie nik,
no chodí za mnou tmavý psík.

To vám je vernosť ohromná,
ako sa nehne odo mňa,
kým slnko svieti,
celý rok.
Urobím krok-
on spraví krok.
Ja zohnem hlavu-
on ju zohne.
Ak sa ja pohnem,
tiež sa pohne.

Vykoná všetko to, čo ja.
Nedožičí si pokoja,
najvernejší psík na svete.
A vždy ho pri mne nájdete,
ako mi ticho päty čuchá.

Ale v jednom ma neposlúcha.
Kameň mu hodím:
"Prines, Bobík!"

On hádže tiež!
Jaj, čo to robí ?
A nepobehne, mátoha!

Iba mi kňučí pri nohách:
" Nerob si zo mňa dobrý deň!
Ja nie som psíček.
Ja som tieň!"

Túto sa učila v 3.roč. dcérka.

Včielka Emka

Včielka Emka ráno vstala
a takto si bzukotala:
„Jar je, sláva! Idem vonku.
Sadnem na kvet, ohnem stonku.“

Roztvorí si krídla. Letí.
Dýcha vôňu lúčnych kvetín
a už sadá na púpavu,
čo vyčnieva ponad trávu.

Letí vôkol čmeliak Jurko:
„Odleť preč pred jarnou búrkou!
Už je tam, nad svahom strmým.
Počuješ? Veď už aj hrmí!“

Náhlivo jej Jurko povie
a hneď hľadá dáke krovie,
kde sa môže ukryť iste.
Chce mať krídla suché, čisté.

Emka iba mávne rukou,
ďalej šantí nad tou lúkou.
Keď odrazu rany riadne!
Na krídla je čosi padne.

Jedna, druhá, tretia,...piata,
nestíha ich Emka rátať.
Ako hrachy kvapky veľké
ubližujú malej včielke.

Spadne na zem mokrá celá,
toto je na Emku veľa.
S plačom hľadá útočisko,
zrazu zazrie úkryt blízko.

Horko, ťažko k pníku príde,
leje sa jej voda z krídel,
skleslá vojde do dutiny,
kde je sucho, i vzduch iný.

Tam skrčená sedí ticho.
Jarná búrka prešla rýchlo,
a kým vyšlo slnko veľké,
vyschli krídla malej včielke.

Už je v Emke opäť sila:
„Niečo sa však naučila -
búrka, ktorá občas tu je,
o živote rozhoduje.

Kto sa pred ňou neskryje,
silný dážď ho ubije.
Búrka, tá však potrebná je,
keď ovlaží lúky, háje.“

Keď počuje Emka hromy,
hľadá kríky, hľadá stromy,
kde sa môže ľahko skryť.
Veď mohla aj neprežiť.....

Jeeej,baby...ake krasne basne.

@zutosa tato je úžasná tuto sa naucime 🙂 ĎAKUJEM

Ďakujem,niečo vyberieme😉