Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
pr_clanok
12. apr 2017
2163 

Šimon Staš – energický Bystričan vás naučí milovať kávu

Je to jednoducho vášeň. Najprv sa ku káve dostal cez biznis, až potom zistil, koľko lásky a úžasnej práce sa v tomto nápoji ukrýva. Stíhal učiť na vysokej škole, študovať tajomstvá kávy a prístrojov Nuova Simonelli a do povedomia verejnosti sa dostal aj vďaka vlastnej kávovej akadémii Bazzara Academy - Šimon Staš.

Šimon, ste ďalším z chodiacich príkladov, že Bystrica sa stáva Mekkou kávy. Aká bola Vaša cesta ku káve?

Moja kariéra sa akoby dvakrát začala. Prvýkrát to bolo zhruba pol roka po nástupe na vysokú školu, kedy som si uvedomil, že škola je fajn, ale človek bez praxe sa na Slovensku neuživí. Zhodou náhod som sa však dostal ku káve. Pracoval som “na vlastné triko” pod silnou značkou, ktorá na Slovensku už dlhé roky fungovala. Kávu ako takú, som videl len cez peniaze. Vedel som len to, že káva sa dá za niečo kúpiť a o niečo viac sa dá predať. V tej dobe to bolo všetko, čo som riešil. Vedel som si dobre zarobiť a nemusel som sa až tak spoliehať na rodičov a pýtať od nich peniaze na kino či cestovanie.

Počas tejto práce ste zrejme narazili na moment, kedy to to už nebolo len o peniazoch… Začali ste túžiť po niečom vlastnom.

Nerád to priznávam, ale prišlo to až neskôr. Až potom, ako som narazil na bratov Bazzarovcov. Po pár mesiacoch v kávovom biznise som začal vyhľadávať firmy v Taliansku a neskôr som za týmito firmami aj vycestoval. Na jednej výstave v Terste som komunikoval asi so siedmimi alebo ôsmimi pražiarmi kávy a práve tam som si uvedomil, že jedinou možnou cestou bude spolupráca s Bazzarou. Presvedčila ma kvalita prístupu priamo bratov Bazzarovcov, ale aj produkt či podpora vo forme vzdelania.

Predpokladáme, že ste sa s Bazzarou už stretli aj predtým, na Slovensku.

Bazzaru som poznal už z jedného podniku u nás v Banskej Bystrici. Spomínam si, že mali veľmi pekné šálky, to jediné ma v podstate upútalo. Ešte aj vtedy som bol toho názoru, že káva je pre mňa len obchod s úmyslom zarobiť a získať skúsenosti. Po stretnutí s Bazzarovcami v Taliansku som zistil, že ich kávu niekto na Slovensko dováža už dlhšiu dobu. Neviem čím som ich zaujal, no nakoniec sme sa dohodli na spolupráci. Zrejme to videli tiež ako príležitosť pre rast.

Vtedy asi nikto z nás nevedel ako sa naše predstavy o práci s kávou nakoniec zosúladia. Zrejme ma “nakopol” práve ich prístup, úplne nové školiace stredisko, ktoré máme v podstate kedykoľvek k dispozícií, či komunikácia priamo s bratmi, ktorí si na každej výstave, kde majú veľa práce, nájdu aspoň hodinu na to, aby som so mnou porozprávali a odovzdali mi niečo z ich celoživotných skúseností.

Predsa len, dodávateľov kávy je ako maku. V čom ste sa snažili odlíšiť od konkurencie?

Spočiatku som sa snažil o káve zistiť viac. Začal som kávou ako takou, kávou Bazzara a ich históriou. Firma má klasický talianský príbeh. S kávou začal otec – Dionisio Bazzara v roku 1966. Otvoril si obchod s brazílskou kávou a predával ju po meste. Vstup synov do biznisu priniesol rozmach v podobe exportu do Európy. Práve toto ma na Talianoch fascinuje. To čo sa u nás nedeje, sa v Taliansku priam dedí. Ak je Váš otec zmrzlinár, určite budete zmrzlinu vyrábať a predávať aj vy. Je to krásne, úžasné a dlhoročné skúsenosti, ktoré sa posúvajú z generácie na generáciu robia talisnaké produkty také jedinečné.

Samozrejme riziko neúspechu bolo obrovské, no už krátko po práci na niečom vlastnom som si uvedomil, že cieľom k úspechu je odlíšiť sa, naučiť sa všetko možné aj nemožné a byť zapálený pre vec. Dodnes má ženie dopredu jedna jediná veta, ktorú mi vnúkol do mysle Franco Bazzara v roku 2013 v Miláne: “Nie je to len moja káva, je to NAŠA káva.” Práve kombinácia týchto faktorov mi prináša úspech. Chcem aby to nebola káva vo vrecúšku BAZZARA, chcem aby to bol náš spoločný projekt, ktorí spoločne s mojími klientami posúvame hosťom v ich kaviarni.

Skutočne?

Podarilo sa bezduchú myšlienku zárobku premeniť na niečo, čo ma baví a zaujíma. Káva už nie je pre mňa len zárobok, je pre mňa celou filozofiou. V rámci podmienok sa mi darí byť spokojný s tým čo robím a nemusím ani nejako extra vynikať, najmä čo sa týka veľkosti firmy. Nechcem byť obrovský distribútor sediaci v kancelárií a počítať čísla, chcem byť dobrý, kvalitný a najmä chcem byť pritom.

Len prednedávnom ste otvorili nové elegantné priestory vlastnej kávovej akadémie. Komu je určená?

Presne. Po roku a pol od predaja prvého kila kávy Bazzara som vedel, že moje vedomosti, ktoré som nadobudol a stále nadobúdam, mám chuť šíriť ďalej a je o ne záujem. Presťahoval som sa doslova z garáže do nových a väčších priestorov a otvoril som si vlastnú akadémiu. Tá postupom času bola malá tak som sa presťahoval do väčších a reprezentatívnejších priestorov. Sú tu čisté línie a dôraz na techniku. Akadémia je určená každému, kto má záujem piť chutnú kávu, alebo s ňou pracovať. Svoje skúsenosti som chcel odovzdávať ľuďom, s ktorými pracujem. Navyše v poslednej dobe začínam veľmi vnímať to, ako mi pomáha učiť druhých ľudí v mojom každodennom živote. Každý môj klient je pre mňa dôležitý a snažím sa byť pri ňom tak často ako to len ide. Nezáleží na tom, či je to klient v Košiciach, Humennom či Šamoríne. Chcem byť u nich a s nimi minimálne raz za mesiac. Chcem vedieť čo ich trápi a ako im vieme pomôcť byť lepším. Ak viem, že je niekde problém, viem ich všetky veci doučiť práve v akadémií.

Máte skúsenosť s organizovaním baristickej súťaže. Čo bolo na tom najťažšie?

V prvom rade musím spomenúť, že všetky súťaže, či už národné alebo lokálne sú výsledkom práce tímu ľudí a nadšencov, ktorí nezisštne pomáhajú. Zažil som to minulý rok na celoslovenskej úrovni, tento rok som sa však tomu nemohol venovať nakoľko som pracovne veľmi vyťažený. Skôr je mojou víziou podporovať rôzne akcie ako sponzor a to po technickej stránke. Takže svoje aktivity presúvam do tejto podoby.

Podporuje vás niekto vo vašej vízií?

Každý kto sa venuje svojmu biznisu, má na 100% nejakého mentora. Okrem bratov Bazzarovcov, som vo veľmi dobrom kontakte aj s českým distribútorom, s ktorým spoločne pracujeme s technológiami Nuova Simonelli. Pomáha mi nespočetné množstvo špičkových baristov zo Slovenska a v poslednej dobe aj šikovný, mladý a energetický človek menom René, ktorý sa stal Quality Controlorom pre našu spoločnosť. Práve vďaka týmto ľuďom dnes viem odpovedať na 90% otázok, ktoré mi klienti a ich hostia položia. Zvyšok sa učím zo dňa na deň, asi tak ako každý. Dokonca si myslím, že aj tu mám určitú výhodu. To, že mám 25 rokov znamená, že mám pred sebou kopec času a príležitostí naučiť sa o svojej práci a produkte maximum. Samozrejme ma veľmi teší, že ma podporuje aj rodina. Dovolím si spomenúť, že medzi týmito ľuďmi je aj babka, ktorá mi aj napriek svojej reume ušila zásteru, v ktorej som dennodenne za kávovarom. Obstarať si perfektnú zásteru, najmä na moju postavu, je skutočný problém, tak sme to vyriešili vrámci rodiny. (smiech) To či ostanem len pri distribúcií dnes neviem, no s určitosťou môžem povedať, že nech budem robiť čokoľvek, bude to mať drive a dušu.