Apnoe: Zabúda vaše dieťa dýchať? Nezúfajte, dá sa to liečiť!

"Už druhú noc sledujem u malého taký jav - spí so mnou v posteli, normálne pokojne dýcha, potom zrazu nedýcha vôbec - pauza trvá niekoľko sekúnd, potom začne lapať po dychu, to robí niekoľko sekúnd, až sa hlboko nadýchne, a tým sa zobudí s revom. Vôbec neviem, čo si o tom mám myslieť a som vystrašená. Čo to môže byť?" pýta sa mamička v diskusii na Modrom koníku.

Apnoe je prerušením pľúcnej ventilácie, u detí sa definuje ako zástava dychu na dobu dvoch dýchacích cyklov (teda dvakrát nádych a výdych), u dospelých je hranica 10 sekúnd.

Typy apnoe

    Apnoe sa delia do troch hlavných skupín podľa príčiny. Obštrukčné apnoe sa nazýva stav, kedy pľúca dýchajú, alebo skôr by chceli dýchať, dýchacie pohyby sú zachované, ale v dýchacích cestách sa vyskytuje nejaká prekážka, ktorá bráni priechodu vzduchu. Pri centrálnom apnoe je problém na úrovni mozgového kmeňa, kde je umiestnené dýchacie centrum. To riadi dýchanie aj vo chvíli, keď sa na neho zrovna nesústredíme, a upravuje jeho hĺbku a frekvenciu tak, ako to telo aktuálne vyžaduje.

Pri centrálnom apnoe je teda dýchanie nepravidelné a dýchacie pohyby niekedy môžu chýbať. Ako posledný existuje tzv. zmiešaný variant, ktorý je kombináciou obštrukčného a centrálneho apnoe, takže problém sa vyskytuje na úrovni mozgu a súčasne aj niečo bráni priechodu vzduchu do pľúc. U niektorých detí sa apnoické pauzy môžu vyskytovať pri rozrušení alebo zlostení. V takomto prípade neváhajte navštíviť neurológa, mohlo by sa totiž jednať o epileptický záchvat.

    U nedonosených novorodencov a dojčiat sa apnoe vyskytuje pomerne často, až u 25% všetkých nezrelých detí. Primárne apnoe, to je také, pri ktorom nepoznáme dôvod a príčinu, sa najčastejšie objavuje počas 2-7 dní po narodení. Ak sa apnoe preukáže mimo uvedeného rozmedzia, pravdepodobne sa jedná o sekundárne apnoe, to znamená, že je prejavom inej choroby prebiehajúcej v tele. Veľmi často sú to príznaky nejakého ochorenia centrálnej nervovej sústavy, dýchacieho systému, kardiovaskulárneho systému alebo napríklad infekcií.

    Pri zástave dychu môže dôjsť až k strate vedomia! U donosených detí je percento primárnej apnoe veľmi nízke, necelých 0,5%. Bábätko by malo byť starostlivo monitorované, pretože pauzy v dýchaní môžu byť až život ohrozujúce. Dlhotrvajúce apnoe sa môže prejavovať modro sfarbenými perami alebo dokonca stratou vedomia. Väčšinou potom primárna apnoe odznieva s vekom dieťatka. Je dôležité rozlíšiť apnoické pauzy od periodického dýchania, ktoré je v novorodeneckom veku úplne normálne a tiež odchádza s vekom.

Poctivé monitorovanie je kľúčom

    Liečba spočíva v starostlivom monitorovaní. Lekár vám predpíše monitor, ktorý budete mať pri sebe, takže môžete dieťa sledovať takmer nepretržite. Akonáhle by sa u dieťaťa dýchanie zastavilo, alebo sa výrazne predĺžili pauzy medzi jednotlivými nádychmi, na monitore sa spustí alarm. Ak dieťa naozaj nedýcha, skúste s ním zatriasť, prebrať ho a obnoviť dýchanie. Ak sa vám nepodarí dieťa predýchať, neváhajte a volajte záchranku, prípadne sami zahájte kardiopulmonálnu resuscitáciu. Všetky apnoické pauzy si zapisujte a zoznam predložte lekárovi, aby mohol priebeh choroby podrobne dokumentovať.

Mamičky v diskusii si tiež pochvaľujú ako krátkodobú úľavu pre bábätko - fúknuť mu do tváričky a tým ho prebrať a podporiť prechod vzduchu do jeho dýchacích ciest. Tiež vraj funguje streknúť na bábätko trošku vody, aby sa zľaklo a nadýchlo sa samo. 
"My sme si s tým s malou tiež prešli, keď mala rok, a trvalo to niekoľko mesiacov. Stačilo, aby sa trochu zľakla alebo ľahko buchla a hneď celá omodrela, bola bezvládna, oči vyvalené, strašný pohľad. Teta robila v kojeneckom ústave a vravela, že je to celkom časté, radila mi streknúť do tváre vodu alebo fúknuť do tváre, ešte z pôrodnice bola rada položiť bábätko cez kolená na bruško a hladkať po chrbte. A hlavne nepreniesť stres z tej situácie na bábätko (čo v praxi ide ťažko)."

"Stalo sa nám to - syn mal okolo dvoch mesiacov. Bola som dosť vydesená. Pri dojčení často lapal po dychu, akoby sa nemohol nadýchnuť, a nadýchol sa, až keď som na neho fúkla. Neviem, či keby som nefúkla, tak či by sa nadýchol sám, ale nemala som nervy na to, aby som počkala. Som pomerne hysterická mamička a veľa sa bojím, tak som išla na pohotovosť.

Na pohotovosti ho doktorka prezrela a boli sme aj na röntgene hrudníka. Všetko bolo v poriadku, len mal syn predilekciu (hlavička naklonená na jednu stranu), tak nás poslala na neurológiu. Navyše sa mi zdal zahlienený, čo by potom mohlo vysvetľovať to zlé dýchanie. Doktorka nás teda poslala aj na ORL. Tam zistili, že má syn hustý hlien, možno alergiu, takže možno od toho to zlé dýchanie bolo, ale zas tak moc zahlienený mi neprišiel, takže isté to úplne nebolo.

Na neurológii nám diagnostikovali predilekciu a diastázu brušných svalov. Ale to s tým dýchaním asi nesúviselo, doteraz poriadne neviem. Cvičili sme Vojtovu metódu. Synovi sa to stávalo ďalej, ale ja som už bola celkom pokojná, že máme za sebou veľa vyšetrení a žiadne ohrozenie tam nie je. V podstate sa nezistilo, od čoho to je, ale časom to prestalo."

Chrápanie je jedným z najdôležitejších príznakov

    Obštrukčné apnoe u detí vzniká preto, že dýchacie cesty nemajú dostatočný prívod vzduchu kvôli prekážke. Tou sú najčastejšie zväčšené mandle, nosové polypy, nádory horných dýchacích ciest, abnormality lebky a čeľustných kostí alebo rôzne neurologické ochorenia. Príznaky sa delia na nočné, medzi ktorými je u detí najčastejšie chrápanie, a denné, ktoré sú veľmi nešpecifické - poruchy kognitívnych funkcií (pamäte, pozornosti, učenia), poruchy správania (hyperaktivita, agresivita) alebo časté zmeny a nestálosť nálady (depresia, úzkosti, nezáujem o okolie, labilita). Pri podozrení na obštrukčné apnoe by dieťa malo byť vyšetrené na ORL, kde sa posúdia najčastejšie dôvody, hlavne veľkosť mandlí, prípadne iné výrastky v nosovej dutine a hrtane.

    Vo veľkej väčšine prípadov spočíva liečba práve v chirurgickom odstránení nosových alebo krčných mandlí. Ďalšou možnosťou je vytvorenie trvalého pretlaku v dýchacích cestách metódou CPAP (continuous positive airway pressure), ktorá uľahčí prúdenie vzduchu do dýchacích ciest, aj keď by telo zrovna dýchať "nechcelo." Jedná sa o masku, ktorá zabraňuje pauzám bez dýchania, udržuje hrtan stále otvorený a bráni jeho uzavretiu.

    Takže ak si vaše dieťatko robí v dýchaní pauzy, nezúfajte. Tie primárne príznaky, bez konkrétneho dôvodu, väčšinou samy s vekom odznievajú, tie sekundárne potom možno bez problémov vyriešiť. Dôležité je hlavne odhaliť, prečo k nim dochádza, a príčiny môžu byť naozaj rôzne. Navštívte preto doktora na ORL alebo na neurológii, ten vás v prípade potreby pošle k ďalším špecialistom.

zdroj:

telemedicina.med.muni.cz

operativa.cz

cs.medixa.org