Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
redakcia
6. apr 2021
1112 

Keď bradavky volajú o pomoc

Ženské prsia sú symbolom lásky, nehy, materstva a života. A práve s materstvom je bezpochyby spojená jedna z najťažších skúšok, ktorá ich majiteľky počas života čaká. Dojčenie. Ach, ako si to mnohé budúce mamy vysnívajú. Ako z reklamného plagátu, na ktorom je usmiata mamička, spokojné a dokonale prisaté bábätko, a to všetko sa vznáša na akomsi ružovom obláčiku. A potom o niekoľko mesiacov neskôr dostanete vlastné dieťa po prvýkrát na prsník a zistíte, že ružový obláčik je fuč. 

Samozrejme, že väčšina žien ide do materstva s tým, že dojčiť chce. Že chce pre svoje dieťa to najlepšie. Iste, že existujú aj mamy, ktoré si ho vychutnávajú od začiatku naplno, bez zaváhania, bez bolesti, jednoducho s úsmevom na tvári. Potom je tu však aj ďalšia skupina žien, ktorým to nejde hneď ako po masle. Stačí sa iba nevzdať, vyhľadať pomoc a nakoniec dojčenie, i keď s menšími problémami na začiatku, úspešne zvládnu. A to bol aj môj prípad. A tu, hneď v úvode, by som rada všetky zástupkyne nežnejšieho pohlavia poprosila o vzájomnú empatiu a porozumenie. Nesúďte druhé mamy, lebo neviete, čo prežívajú, s čím sa museli popasovať. Namiesto nevyžiadaných rád radšej ponúknite pochopenie.

Všetky naše tri deti prišli na svet cisárskym rezom. Budúce mamičky majú určite naštudované, že v takýchto prípadoch sa dojčenie nerozbieha vždy ľahko. Mamička zostáva zvyčajne po sekcii na pooperačke, na izbu s bábätkom sa dostáva až na ďalší deň. Ani manipulácia s malým človiečikom po takej náročnej operácii nebýva práve prechádzkou ružovou záhradou. V mojom prípade zohralo veľkú rolu aj to, že dve z troch detí boli počas prvých dní svojho života v inkubátore a na infúziách. A tak som si prvýkrát svoje deti na prsia prikladala na druhý až tretí deň. 

Nie nadarmo sa hovorí, že začiatky bývajú ťažké. Bývajú. Prsia mám veľké, predpokladala som teda, že mlieka bude dosť. Nebolo. Na začiatku som skoro plakala od šťastia, keď som vytlačila dve kvapky. Milé laktačné poradkyne v pôrodnici mi podali pomocnú ruku v podobe odsávačky. Myslela som, že na mučenie boli vymyslené iné nástroje, ale toto bol strop. Použila som ju len pri prvej dcére a viac ma to nikto nenahovoril. Iným mamičkám zase tento prístroj „zachránil život“. Aj to je dôkaz toho, že správna cesta je individuálny prístup. Každá žena, každé prsia, každé dieťa sú originál. 

Samostatnou kapitolou je „život“ na novorodeneckom oddelení ako taký. Stres, panika, ktoré som mala naposledy, keď som robila vodičák a prijímačky na vysokú. Mamičky sú pod neustálym tlakom... A už vám cikalo, malo stolicu, koľko si vypilo, vážili ste ho? Ach, ako som si potajomky pripisovala o desať mililitrov viac, len aby boli všetci spokojní. Niet nad to, keď dáte dieťatko do vajíčka, nastúpite do výťahu, nasadnete do auta a valíte domov. 

Prvú aj druhú dcéru som dojčila viac ako rok a tú najmenšiu dojčím už takmer osem mesiacov. A práve štart posledného tretieho dojčiaceho obdobia bol pre mňa najťažší. Malej sa po narodení horšie dýchalo, a tak putovala do inkubátora. Prikladať na prsníky som si ju skúsila na druhý deň. Tá malá pusinka si najskôr len tak pocuckávala. Mne sa však prsia rýchlosťou blesku naliali a boli tvrdé ako dva kamene. Začal sa doslova boj. Malá si vytiahla len málo, mlieko mi odstriekať nešlo.

Novinkou pre mňa, ako trojnásobnú mamičku, bola extrémna bolesť bradaviek. Zmenili tvar, farbu a začali akoby praskať. Pri každom pomyslení na dojčenie som chcela vyskočiť z okna. Na novorodeneckom oddelení som zistila, že nie som jediná. Podobný problém mala snáď každá druhá mamička. Dajte si teplú sprchu, dajte si studenú sprchu, masírujte a neustále prikladajte. Tú poslednú radu som vtedy považovala za čierny humor veselých laktačných poradkýň. Pamätám si, ako sa mi krútili palce na nohách, keď znovu prišla tá moja malá piraňa. Už len jemný vánok bol vtedy pre moje bradavky šialenstvom a nie ten malý hladný uzlík. Reálne som uvažovalo nad tým, že prestanem hrať hrdinku a dojčenia sa po príchode domov vzdám.

Svetlo na konci tunela prišlo s telefonátom mojej mamy, ktorá ma ubezpečila, že niečo zoženie. Že dcéra jednej známej od jej kolegyne... veď to poznáte. A tak sa v mojich rukách objavila masť Bepanthen baby. Hneď som mamu sfúkla, že veď to je pre malú na zadok a nie na moje bradavky. Po naštudovaní letáčiku som sa však dozvedela, že táto kozmetika je určená nielen pre bábätká, ale aj pre maminky. Bradavky sú počas dojčenia namáhané a môžu vzniknúť ragády, veľmi bolestivé prasklinky. Bepanthen baby s panthenolom má za úlohu pokožku bradaviek prirodzene regenerovať a vytvoriť transparentnú ochrannú vrstvu. Znelo to luxusne. Ja som však mala obavy z toho, že na masti si „pochutí“ počas dojčenia aj moja dcéra. Laktačná poradkyňa ma však ubezpečila, že pre ňu žiadne nebezpečenstvo nepredstavuje. Stačí len pred priložením bábätka zotrieť jej viditeľné zvyšky. Masť Bepanthen baby je pre bábätko neškodná a môže sa používať dlhodobo. 

Na novorodeneckom oddelení sme pobudli  s mojou malou piraňou ešte tri dni a musím povedať, že odkedy som si prvýkrát bradavky masťou natrela, postupne som sa začala cítiť lepšie. Bradavky sa začali upokojovať. Pokožka bola vyživená a začala sa prirodzene regenerovať. Po každom dojčení som si vychutnávala okamih, keď som si prsia natrela a ony moju starostlivosť ocenili. Zvesť o poklade som rozšírila ďalej a bola som prekvapená, že mnohé mamičky už masť poznajú a dokonca ju začali používať už pred začiatkom dojčenia. 

Samozrejme, že kým sa bradavky dostali do obvyklého režimu, vyžiadalo si to ešte veľa času a odvahy. Podstatná bola pre mňa aj pohoda domáceho prostredia, do ktorého som sa z nemocnice vrátila. Postupne sa zo mňa stala naplno dojčiaca a spokojná mamina. A spokojné bolo aj naše bábätko. Počas takmer ôsmich mesiacov dojčenia sa mi už malé prasklinky na bradavkách neobjavili. Verím, že za to môže práve regenerácia a ochrana, ktorú mi masť Bepanthen baby priniesla. Vždy pred spaním preto po masti siahnem. V taške do pôrodnice by podľa mňa žiadnej mamine nemala chýbať. A ak budete mať také šťastie, že vaše bradavky túto skúšku dospelosti prežijú bez ujmy na zdraví, tak ňou jednoducho natriete zadoček vášho bábätka. Tak dojčeniu zdar!

Tento článok vyšiel s podporou Bepanthen

Presne poznám. Mala som to isté. Keď som dojčila prvú dcéru, nemala som žiadne problémy od začiatku. Keď sa narodila druhá, čakala som,že sa mlieko rozbehne rovnako rýchlo, no opak bol pravdou. Mala sa prisala od prvého dňa,no prvý týždeň bol pre mňa peklo. Dojčila som so slzami v očiach. Bradavky ma neskutočne boleli, dokonca som na nich mala krvavé prasklinky. Ešte v nemocnici mi poradili Bepanthen a veru veľmi pomohol. Zotavili sa mi ranky. A po týždni sa aj mliečko pekne pustilo, tak dojčenie už šlo jedna radosť. Môžem odporučiť.

6. apr 2021

Začni písať komentár...

Odošli