Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
redakcia
8. sep 2021
4012 

Príbeh (ne)jednej palculienky

Ako každý rodič, aj my sme sa už nevedeli dočkať toho dňa ,,D“, kedy uvidíme našu malú princeznú. Popravde, skoro nič som ešte nemala nachystané, veď načo. Do pôrodu mi ostávali dva mesiace. Ani vo sne by mi nenapadlo, že práve my budeme tí, ktorým sa narodí predčasniatko a komu sa v sekunde zmení život úplne inak, než sme si predstavovali. Naša malá princezná sa však začala pýtať na svet o poznanie skôr. Starí rodičia dofrčali strážiť našu staršiu ratolesť a my s manželom sme teda sadli do auta a šup do nemocnice. Tam som si vypočula verdikt lekára: „Mamička, ostávate u nás.“ „Nuž čo,” povedala som si, „nie som ani prvá, ani posledná, ktorej sa narodí dieťatko predčasne.” Náš osud som teda ochotne vložila do rúk lekárov. Verila som im, poslúchala ich a celý čas myslela pozitívne. Keď sa na to pozriem spätne, skutočne neviem, kde som brala tú silu.

Po pôrode mi maličkú priložili na chvíľku na telo, takže som mala tiež možnosť zažiť záplavu šťastia, ktorá sa každej matky zmocní, keď po prvýkrát privonia k svojmu dieťatku. No bol to len okamih, a potom šup s ňou do inkubátora. Prvý pohľad na ten ružový uzlíček v inkubátore bol naozaj ťažký. Malý drobček v plienočke, ktorá jej siahala do polovice chrbátika, všade samá hadička, okolo nej pípali prístroje... Na ten zvuk snáď nikdy nezabudnem. V tej chvíli som mala v krku uzol, v žalúdku balvan a v očiach slzy. Mala som čo robiť, aby som túto situáciu celú predýchala. Zmocnili sa ma úzkosť a strach. Či som pozrela doprava, či doľava, žiaden potešujúci pohľad. Všade malí drobci v inkubátoroch a nad nimi skláňajúce sa mamičky. 

Personál v nemocnici bol skvelý. Mňa na začiatku podržali sestričky, ktoré pracovali na JIS. Hlavne jedna. Vo chvíľach, kedy sa mi naozaj cnelo za druhou dcérkou, ktorá ma doma čakala, mi sestrička vľúdne povedala, že jej som sa predsa venovala doteraz, a keď sa vrátim, opäť sa budem. Tá mala v tú chvíľu doma ocka a starých rodičov, ktorí sa o ňu s láskou starali. Ja som tam vtedy bola pre toho drobčeka, ktorý bol v cudzom prostredí a potreboval ma v tom momente viac. V tej chvíli sa moje pochybnosti rozplynuli.  

Mesiac strávený v nemocnici bol pre mňa veľkou skúškou. Na izbe sa pri mne vystriedalo sedem mamičiek, s ktorými som prežívala ich predpôrodné i popôrodné bolesti, následne nočné zobúdzanie sa na plač ich hladného dieťatka. Častokrát som pomáhala s prebaľovaním, keďže si novopečené mamičky nevedeli dať rady. Vítala som nové, lúčila sa so „starými“ maminami.  Tie prichádzali a odchádzali. No moju malú princeznú som stále pri sebe nemala. Vidieť som ju mohla päťkrát za deň a dotknúť sa jej, pohladkať ju len cez maličký otvor v inkubátore. Napriek tomu som vo vnútri cítila pokoj a pokoru. No netvrdím, že som bola stále len silná. Boli chvíle, keď som slzy neudržala a aj som si poplakala. Na smútok som však mala vždy iba chvíľu, kým som zišla o poschodie nižšie na návštevu za našim drobčekom. Na JIS sme totiž za deťmi mohli chodiť iba v presne stanovený čas. A v tomto čase nás aj púšťali z nášho oddelenia. Pri malej som už musela byť silná, aby bola aj ONA silná a napredovala. Na izbe som plakať nechcela. Veď mamičky, ktoré majú svoje deťúrence pri sebe, ma pochopia len ťažko. Nepotrebovala som utešovať, len dostať zo seba tú ťažobu. 

Jedného dňa, keď som prišla za malinkou, bola preložená v postieľke. Veľmi som sa potešila, že sa jej darí a urobila veľký krok dopredu. No nebola to úplne pravda. Papať stále sama nevedela, bola ešte veľmi slabá. Cez noštek mala zavedenú sondu do žalúdka (veľmi smutný pohľad), cez ktorú prijímala potravu. Očká na mňa otvorila za celý ten mesiac strávený v nemocnici asi len dvakrát, stále spinkala. Potrebovala neuveriteľné množstvo energie, aby mohla napredovať. Ako však čas plynul, síl pribúdalo a drobček sa naučil sám papať. Aj jej váha pomaly rástla. A nastal TEN deň! Ten vysnívaný deň, kedy nás pustili domov. Hrdý ocko si nás prišiel vyzdvihnúť a ja som sa nevedela dočkať našej staršej dcérky. Keď som vstúpila domov, od šťastia som sa rozplakala! Konečne sme boli všetci spolu.

Sú to už tri roky. Ten prvý bol ťažký. Museli sme pravidelne cvičiť, navštevovať lekárov, mnohých odborníkov. Ani neviem, ako rýchlo ubehol. Dnes je však naša Lili veľká slečna a skutočná šikulka. Len málokto by povedal, že prišla na svet o dva mesiace skôr. 

My s Lili sme mali šťastie. V nemocnici na fantastický personál a doma na priaznivý vývoj a napredovanie našej malinkej. Nie všetky príbehy však majú taký šťastný koniec. Pre tieto rodiny a ich predčasniatka je tu OZ Malíček, ktorého cieľom je zlepšiť starostlivosť o predčasne narodené deti a ich rodiny od prvého nadýchnutia, a to v spolupráci s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti (SPS) a Sekciou sestier pracujúcich v neonatológii pri Slovenskej lekárskej spoločnosti.

Predčasne narodené bábätká bojujú hneď na začiatku svojho krehkého života oveľa viac, ako donosené detičky. Dôležité je, ako sa vyrovnajú s vonkajším prostredím a ako naň budú reagovať, keďže všetko na svojom telíčku majú ešte slabo vyvinuté. Spánok je pre predčasniatka všetkým. Vie to aj značka Pampers, ktorí vytvorili špeciálne vyvinuté plienky pre nedonosené bábätká - padnú im ako uliate, majú vysokú savosť a ich tiché suché zipsy nie sú pre bábätko rušivé, preto môže pokojne spinkať toľko, koľko potrebuje. Podporiť predčasne narodené bábätká môžete aj vy! Aktuálne v obchodných domoch Tesco prebieha akcia – za každý váš nákup výrobkov značky Pampers spoločnosť Procter & Gamble daruje 1 % na špeciálne podložky do inkubátorov pre predčasne narodené bábätká.

Tu si môžete vypočuť Uspávanku, ktorú pre predčasniatka zložil a naspieval spevák Peter Cmorík:

Tiež som mamou predcasniatka a tiež by mi nikdy nenapadlo, že práve mne sa to môže stať - syn sa narodil v 28tt, skoro 3 mesiace pred termínom, dva mesiace strávil v nemocnici na jiske a neskôr na oddelení pre rizikové novorodeniatka. Teraz má skoro dva roky, žiadne diagnózy a je úplne zdravý, vyradený zo všetkých špeciálnych ambulancii, ktoré sme od narodenia navštevovali. Kto nezažil nepochopí 💜

9. sep 2021

Ja to vravím stále že deti dokážu byť tí najväčší bojovníci ❤️❤️

9. sep 2021

Tiež mám doma 2 predčasniatka ❤️, syn narodený v 34 týždni, dnes má už 7 rokov - šikovný druhák, svojich rovesníkov dobehol cca v roku. Dcéra sa narodila v 30 týždni, taký malý kilový batôžtek, má 6 mesiacov (nekorigovaných) a je to obrovská bojovníčka, malá princeznička, ktorá skvele napreduje a pomaličky dobieha svojich rovesníkov...

9. sep 2021

Krasna palculienka 😍prajem jej uz len vela zdravia v živote.

9. sep 2021

Predčasniatko mam aj ja ,zial nemali sme az tak šťastny koniec.Navždy budeme bojovať s detskou mozgovou obrnou,mikrocefaliou,ťazkou mentalnou retardaciou a nizkofunkcnym autizmom.😔

9. sep 2021

@trojnasobnamama tak to ma mrzí ☹

10. sep 2021

Toto sú moje dve predčasniatka dcérka (30+2tt) mala 15r. a synček (33+3) 1rok

12. sep 2021

Mala princezná, prajem všetko len to najlepšie, hlavne zdravíčka ❤️. Tiež som mamou predcasniatka narodil sa mi 26+3tt, teraz ma už 3 rocky, všetko máme v poriadku.

15. sep 2021

Úžasné deti aj mamky klobúk dole pred vami ešte veľa zdravíčka všetkým detičkám🙏🙏🙏❤️

17. sep 2021

😢 moje city, to je tak dojemne a krasne,drobatka malicke.

17. sep 2021

Začni písať komentár...

Odošli