Prvé pracovné leto

Ráno vstupujeme do budovy škôlky. Rutinne vojdeme do šatne, malá sa posadí na lavičku, prezuje si topánočky za papučky. Dáme si pusinku, poprajeme si pekný deň. Kým stihnem zatvoriť dvere, vyskočí na mňa pani učiteľka s tlačivom, či máme záujem o škôlku počas prvého mesiaca letných prázdnin. V duchu si odpovedám, že nie, veď leto, prázdniny, voda, kúpanie, hry, jašenie sa,... A potom mi to dopne. Nás čaká prvé spoločné „pracovné“ leto. Pri staršej dcére som si to nikdy neuvedomila. Po jej nástupe do škôlky som bola doma s jej mladšou sestričkou, a tak bolo leto automaticky vyriešené. 

Kombinatorika, logika, štatistika a aj zdravý rozum v priebehu chvíle vyhodnotili, že či sa mi to páči alebo nie, do škôlky ísť musia. A tak som, s hrčou v krku, podpísala, čo bolo treba a spravila ortieľ nad našim spoločným letom. To isté sa odohralo o triedu vedľa, kam chodí staršia dcéra. A o dve triedy vedľa, kam chodia deti mojej sestry. So zasnenou hlavou sme so sestrou premýšľali, ako deťom spraviť leto, nekoledovať si o výpoveď v práci, a pritom sa nezblázniť. A tak nám skrsla spásonosná myšlienka. Doobedia v škôlke, deti si prevezmeme napapané, a potom pekne k jednej alebo k druhej do záhrady, kde si spravíme taký externý zdieľaný home-office. 

Ja sama som panelákové dieťa. O to viac si cením možnosť len tak vypustiť deti do záhrady. Od neskorej jari do skorej jesene môžu pobehovať bosé, lebo sa nemusím báť skla, ihiel či zvieracích suvenírov, ktoré si neodpracú nezodpovední majitelia. Sem-tam aj holé, lebo nemusím mať strach, že budú sústom pre nepovolané lačné oči. Jediný nepriateľ, ktorého sa bojím, je slnko. Časy môjho detstva, kedy nám stačil „Nubian dvojka", sú nenávratne preč a s citáciou zo známeho českého filmu Dědičství na perách: „Víš, jaké je slnko sviňa, víš, jaké sú tam díry?“, mastím vždy svoje deti ostošesť.

Spolu s prvým zubatým slniečkom, ktoré nás núti vymeniť tričká za tielka a legíny za kraťasy, viedli moje kroky do drogérie, s cieľom kúpiť opaľovací krém. Predstava letnej verzie S tebou mě baví svět, ktorú sme si spolu so sestrou dohodli, mi zdvíha kútiky úst do letmého úsmevu.

Stojac pred plným regálom, čítajúc drobné písmenká na zadnej strane výrobkov, lamentujem a nie som schopná zvoliť si ten naj. Pri výbere kozmetiky pre seba nie som až natoľko zdržanlivá. No pri deťoch mám latku stanovenú naozaj vysoko. 

Premýšľam a v duchu si vymenovávam kritériá, ktoré by mal spĺňať. Do reality ma vráti hlas predavačky, ktorá sa mi snaží doplňujúcimi otázkami pomôcť vo výbere. Fúú, to vám poviem, že výber opaľovacieho krému znie miestami zložitejšie, ako jadrová fyzika. Aký ochranný faktor? Má obsahovať UVA filtre? Aké ochranné filtre by mal krém mať, chemické či fyzikálne? Aká odolnosť voči svetlu, teplu, vode? 

Po pol hodine som odchádzala z drogérie s tubou prírodného opaľovacieho krému Jack N´Jill Sunscreen. Je vhodný tak na tváričku, ako aj na telo. Má pre mňa akurátne SPF 30. Rýchlo sa vstrebáva a nemastí. Nenájdete v ňom žiadne chemické adsorbenty, len prírodný oxid zinočnatý, ktorý fyzicky blokuje lúče UVA a UVB a poskytuje širokospektrálnu ochranu. Obsahuje aj výťažok z harmančeka a nechtíka, ktorý detskú pokožku upokojuje. Je v ňom aj jojobový olej a bambucké maslo na hydratáciu kože, šípkový olej, výťažok z uhorky a zeleného čaju. 

Je vhodný pre deti od šiestich mesiacov, takže ho využije každý člen našej letnej partie, ktorú sme si so sestrou vymysleli. Pri piatich deťoch oceníme aj to, že vďaka bielemu ochrannému filmu, ktorý minerálny opaľovací krém vytvára, poľahky uvidíme, či sú deti stále dostatočne natreté a teda chránené pred slniečkom. Trojhodinová odolnosť voči vode a to, že je bez parabénov, sulfátov, palmového oleja, konzervačných látok, syntetických vôní a farbív, je čerešnička na torte. Inak, vedeli ste, že najprísnejšie požiadavky na opaľovacie krémy majú austrálske normy? Prípravok musí filtrovať 90 a viac percent UVA žiarenia. A Jack N´Jill Sunscreen je jeden veľmi sympatický Austrálčan. To len tak, medzi rečou.

Už viac ako rok sľubujeme deťom, že pôjdeme k moru. Situácia posledných mesiacov nám zamiešala karty, veď to pozná každý z nás. S rešpektom premýšľam, že tento rok, že snáď, že možno, že uvidíme... Kajúcne zahriaknem samú seba, že nám bude dobrý aj bazén na záhrade. Minulý rok sme si ho pre premenlivé počasie poriadne neužili. Pevne verím a dúfam, že toto leto bude menej daždivé a toho slniečka si užijeme viac. A ak bude situácia priaznivá, tak sa možno k tomu moru dostaneme. Základ povinnej výbavy už predsa mám. Prírodný opaľovací krém Jack N´Jill Sunscreen je totiž bezpečný nielen pre deti, ale aj pre koraly a oceány. Ako ironicky poznamenal môj muž, keď je krém, dovolenku už ľahko dokúpime. :D

Tento článok vyšiel s podporou Jack N´Jill