Štastie praje pripraveným

Dočkali sme sa! Je tu teplo, slnko, dlhé dni, krátke noci… Ideálne podmienky tráviť čas vonku. Veď kde lepšie unaviť deti, než na čerstvom vzduchu? Behom v rannej rose, skákaním do kôp sena, lezením po stromoch, križovaním betónových džunglí na bicykloch a vyvádzaním na detských ihriskách?

Moje deti zrejme v čakárni na pud sebazáchovy zaspali a nakoniec sa im z neho neušlo. Jazda na bicykli dole kopcom naproti zavretej bráne? Žiaden problém! Veď ona sa snáď otvorí. Lezenie po mokrej preliezačke? V pohode, kým vylezú na vrchol, snáď sa prestane šmýkať. Beh so zavretými očami naprieč ihriskom? Kedykoľvek. Ony sa tie diery zahrabú a šmýkačky i lavičky uhnú. A čo tak priložiť dlaň na ohnisko? Veď treba skontrolovať, či tým špekáčikom nie je chladno. Jednoducho, drobné odreniny, modriny a pupáky sú našim chlebom každodenným.

Keď už ale ku zraneniu, a to nielen detí, dôjde, je dobré vedieť, ako efektívne zasiahnuť a predísť vniknutiu infekcie cez ranu do tela. Niekto by si povedal, že najlepšie je, aby k týmto zraneniam vôbec nedochádzalo, tak by infekcia nehrozila. Ale to by po svete behali jednorožce, snežila by cukrová vata a pršali trblietky. Tak svet nefunguje a či chceme, či nechceme, k detstvu patrí nejaké to rozbité koleno, nech už sme akokoľvek opatrní. Napríklad tie moje deti by museli chodiť v nafukovacích oblekoch, aby sa im nič nestalo.

Čo teda robiť, keď k poraneniu dôjde?

Bod číslo jeden: „Nepanikáriť!” Vždy sa každý čuduje, že tí moji beťári stále padajú, ale plačú len minimálne. Naučila som sa totiž, nedávať najavo akúkoľvek emóciu, keď sa niečo stane. Žiadne híkanie, pučenie očí od úľaku, chytanie sa za hlavu… Len proste podídem ku zranenému a zhodnotím škody. Ideálne tak, aby si na ranu dieťa nevidelo. Keď je len udretá, je všetko OK. Pofúkam modrinku, objímem pacienta a je doliečené! Väčšinou deti totiž skôr rozplače preľaknutie z reakcie rodičov, než reálna bolesť.

Ak však došlo k narušeniu kože, poškriabaniu alebo dokonca tečie krv, hlavne sa snažím dieťa na to veľmi neupozorňovať. Ideálny stav je, keď máme pri sebe čistú pitnú vodu. Zranenie opláchneme a vysušíme. Tam ale terapia nekončí. V kabelke stále nosím dezinfekčný roztok Betadine®. Bodaj by nie, keď tieto drobné zranenia riešim skoro denne a pravidlom číslo dva je určite PRE-VEN-CI-A. Dezinfekcia je totiž pri akomkoľvek poranení dôležitá, keďže zabraňuje vniknutiu patogénnych mikroorganizmov v mieste poranenia do tela.

A prečo som sa rozhodla práve pre Betadine®? Pre mňa je to klasika medzi dezinfekčnými prípravkami, ktorá navyše má nielen antibakteriálny a protiplesňový účinok, ako mnoho iných prípravkov na antiseptické ošetrenie rán. Betadine® totiž účinkuje i proti prvokom a vírusom. Navyše neobsahuje alkohol a je možné nechať ho pôsobiť bez nutnosti utierať zvyšky.

V prípade, že sa jedná len o povrchové poranenie - škrabanec či odreninku - náplasť s rozprávkovým vzorom ukončí našu liečebnú kúru. Ak je však rana hlbšia, či príliš veľká, je vhodné ju prekryť, aby sa do nej nedostali nečistoty, keď už sme ju dôkladne umyli a vydezinfikovali, a konzultovať ďalší postup s lekárom.

Tie závažnejšie zranenia, a to musím zaklopať, sa tým mojim, večne otlčeným deťom, zatiaľ, vyhýbajú. Nikdy však nie je priskoro myslieť dopredu a mať poruke všetko potrebné na ošetrenie, či už idete na dovolenku k moru, na detské ihrisko, či len na dvor k susedom.

Tento článok vyšiel s podporou Betadine®

Betadine® dezinfekčný roztok je voľnopredajný liek na vonkajšie použitie obsahujúci liečivo jódovaný povidón. Pozorne si prečítajte poučenie o správnom používaní lieku obsiahnuté v písomnej informácii pre používateľov liekov, ktorá je pribalená k lieku. O správnom použití lieku sa môžete poradiť s lekárom alebo lekárnikom

www.dezinfekcia-betadine.sk

www.sukl.sk