Stresové emocionálne potenie: Ako nad ním vyhrať?

Všetci to poznáme. Keď sme nervózni, alebo nám na niečom záleží (prezentácia v práci, schôdzka), začneme sa potiť. Srdce nám bije až v krku, po čele nám tečú kvapôčky potu a tvár sa nám červená. Vždy sa to objaví v tú najhoršiu možnú chvíľu. Pritom potenie je bežným fyziologickým procesom tela, za deň sa prirodzene vylúči asi jeden liter potu.

Na prvom mieste je potrebné odlíšiť, čo je termoregulácia a čo je stres. Prečo sa telo potí v oboch prípadoch? Úlohou termoregulácie je telo ochladiť, ak je prehriate, napríklad, keď športujete, alebo keď je vonku veľmi horúco. Stresové potenie je o niečo zložitejší dej. Je to od hormónov a dochádza k nemu logicky vo chvíľach, ktoré sprevádza emocionálne vypätie a stres.

Apokrinné a ekrinné žľazy - aký je rozdiel?

V tele máme dva základné druhy potných žliaz - žľazy apokrinné a žľazy ekrinné. Pokiaľ sa jedná o potenie z dôvodov termoregulačných, aktivujú sa prevažne žľazy ekrinné, ktoré sú maličké a rovnomerne rozprestreté po celom tele. Pokiaľ sa jedná o stresové potenie, pot sa vylučuje hlavne z apokrinných žliaz. Veľké apokrinné žľazy sa vyskytujú hlavne v podpazuší, v okolí slabín, konečníka a v oblasti dlaní a plôšok nôh. Pri stresovom potení sa môžu aktivovať aj menšie potné žliazky, hlavne na čele, v dekolte a na chrbte.

Sympatikus neovplyvníme

Počas emocionálneho stresu sa aktivuje sympatikus. To je tá časť vegetatívneho (= autonómneho) nervstva, ktorá má za úlohu adaptovať telo na záťaž. Počas jeho aktivity sa vyplavuje z nadobličiek adrenalín a po nejakom čase aj "stresový" hormón kortizol. Sympatikus potom ovplyvňuje aj hormonálne aj ďalší sled reakcií, ktoré prispievajú celkovej adaptácii na stresovú záťaž pre organizmus. 

Počas nej sa zrýchli tepová frekvencia srdca, zrýchli sa dych, krv sa presunie do svalov a začne sa vyplavovať glukóza do krvi, aby telo malo odkiaľ čerpať energiu, ktorú doteraz malo uloženú v zásobách. Spolu s tým sa aktivuje aj potenie, pretože aj svaly začnú viac pracovať a potné apokrinné žľazy sú nervovo zásobené práve sympatickým nervstvom. 

Vegetatívny systém ale nemožno nijako ovplyvniť. Sympatikus je v trvalej rovnováhe s parasympatikom, regulujú všetky životne dôležité funkcie a pripravujú telo na rôzne situácie. Dalo by sa povedať, že oproti sympatiku parasympatický nervový systém udržuje organizmus v pokoji a bezpečí, prevažuje napríklad v spánku alebo po obede počas trávenia.

Dezodorant alebo antiperspirant?

Pot sa skladá z 99% vody a zvyšné percento tvoria odpadové látky. Pot sám o sebe nezapácha, avšak počas stresových situácií sa urýchľuje rozklad mikroorganizmov bežne prítomných na koži, ktoré sú najviac prítomné práve v mieste apokrinných žliaz. Na to, aby sa zápach prekryl alebo dokonca eliminoval, sú vyvinuté deodoranty a antiperspiranty.

Dezodoranty zápach potu iba prekrývajú, ich nevýhodou je nutnosť použitia niekoľkokrát za deň, aby boli dostatočne účinné a vy ste sa cítili komfortne. Antiperspiranty zabraňujú množeniu kožných baktérií, vďaka ktorým zápach vzniká. Tým pádom sa netvorí ani nepríjemný zápach potu.

Prvá pomoc pri stresovom potení

• Vyhýbajte sa spúšťačom stresového potenie - alkoholu, cigaretám alebo dokonca obyčajnej káve a čiernemu čaju. Dokážu v tele totiž spustiť sympatikus a zvýšiť produkciu adrenalínu a ďalších stresových hormónov. Odborníci tiež odporúčajú vyhýbať sa ostrým a koreneným pokrmom.
• Dodržujte dostatočný pitný režim. Hoci to znie paradoxne, telo sa bude chcieť ochladzovať a o to viac sa potiť v prípade, že bude mať tekutín nedostatok, pretože bude v strese.
• Noste voľnejšie pohodlné oblečenie, aby pokožka mohla dýchať a pot sa mohol voľným priestorom odparovať. Ideálnym materiálom je bavlna, avšak na nej sú terčíky vytvorené z potu veľmi dobre vidieť, čo vám môže nepríjemné situácie ešte viac zhoršovať.
• Nájdite si vhodný deodorant alebo antiperspirant, ktorý vám bude vyhovovať. Ak nezaberú, skúste sa opýtať v lekárni.
• Z babských rád sa na nadmerné potenie odporúča šalviový čaj. Lúhujte šalvia tri minúty v horúcej vode a pite trikrát denne jednu šálku po dobu maximálne jedného mesiaca.
• Zapracujte na svojom sebavedomí! Najdôležitejšie, ale na vykonanie najnáročnejší bod. Naučte sa mať radi sami seba a oceniť svoju prácu. Mnohým ľuďom na vnútorný pokoj pomáha meditácia alebo fyzická aktivita, kedy vypnú všetky svoje negatívne myšlienky a naberú na sebadôvere.

Pokiaľ ani tak nadmerné stresové potenie neustupuje, konzultujte svoj problém s lekárom. Niekedy sa totiž nemusí jednať len o vypäté situácie, ale môže to byť prejav ďalšieho ochorenia - ako je cukrovka, choroby štítnej žľazy alebo onkologické ochorenia.

Nadmernému poteniu sa odborne hovorí hyperhidróza a ak sa človek dostane až do takej fázy, že sa začne vyhýbať spoločenským udalostiam a verejným situáciám, je najvyšší čas vyhľadať psychológa a svoje strachy riešiť pomocou psychoterapie.

Autor: Michaela Kožíšková