Tipy a triky, ako sa nezblázniť pri výbere mena
„Až pri výbere mena si uvedomíte, koľko ľudí vlastne nemáte rady...“
Buď patríte k tým šťastným ženám, ktoré mali meno vybraté skôr, ako ocikali tú zázračnú paličku s dvoma čiarkami. Ak ste vedeli, že meno Adamko neponesie iba vaša bábika - gratulujeme. Prípadne sa rozhodnete pokračovať v tradícii predávania mena z generácie na generáciu, a tak budete mať doma už siedmeho Jožka - taktiež gratulujeme. Ušetrili ste si zopár šedivých vlasov a nervov. V opačnom prípade skrátka patríte do tímu ľudí, ktorí sa pri výbere mena poriadne zapotili. Presne ako ja. Pretože vybrať meno, prakticky, nielen teoreticky, nie je zďaleka také jednoduché, ako sa môže zdať...
Zrazu máte pocit, že neprebieha výber mena, ale analytický proces na najvyššej úrovni. Nie je to predsa iba tak, ako keď sme vyberali meno pre plyšákov či bábiky. Slonovi nevadilo, že sa volá Joffrey po Joffrey de Peyrac z Angeliky, a medvedík sa nesťažoval na meno Brum Brum, ktoré je asi také nápadité, ako červené ruže na Valentína. Výber mena je pre mnohé z nás jednou z najťažších disciplín tehotenstva a nesie so sebou obrovskú zodpovednosť. Pretože meno, ktoré dieťatku vyberieme, ho bude sprevádzať celý život.
Navyše nesmieme zabúdať, že pri výbere mena sú rozhodujúce dva hlasy. Minimálne. Osvieti vás a vy vychrlíte to úžasné meno, ktoré ste si zaľúbili na prvé počutie. Schladí vás však odpoveď vášho partnera, keď vám len tak medzi rečou spomenie, že rovnako sa volala jeho prvá láska. Ďalšie meno hrdo nosí nepríjemná susedka a iné znie v kombinácii s priezviskom ako nepodarený vtip. Máte pocit, že sa posuniete o krok vpred a následne o dva vzad. Moje zapisovateľské JA si preto vytvorilo zoznam požiadaviek, ktoré muselo to pravé meno spĺňať.
Zhrnuté v skratke – meno, ktorým nič nepokazíme, neurazíme, no pri ktorom budeme vedieť, že pri zakričaní sa na ihrisku neotočí desať detských hláv.
Nepotrebujeme podčiarknuť jeho jedinečnosť a individualitu extravagantnými menami ako Kleopatra či Sokrates.
Taktiež musí mať milú, pekne znejúcu skrátenú verziu. Pretože taká Margarétka znie krásne, no vy viete, že keď na ňu budete už po stý raz zúfalo vykrikovať, skrátka si to meno chtiac-nechtiac nejako skrátite. A tak musím byť stotožnená aj so skratkou a prezývkou.
Samozrejme, ďalším dôležitým faktorom je priezvisko. Taká Jessica Kapustová alebo Alejandro Mrkvička by neznelo práve najzvučnejšie, veď uznajte samy.
Od ostatných požiadaviek som musela každým mesiacom bližšie k pôrodu upúšťať. Iba, ak by som chcela, aby sa moje dieťa volalo „XY“ alebo „Chlapček/Dievčatko“. I keď, v slabej chvíľke zúfalstva, poháňaná hormonálnymi zmenami, nátlakom a bezradnosťou, som uvažovala aj nad tým, že to bude skrátka „Dieťa“. Reálne. Bez srandy.
A viete, do akej fázy sme sa nakoniec dostali? Nevyberali sme meno, ktoré sa nám páči. Vyberali sme meno, ktoré ani jednému z nás nevadí. A tak sme sa po dlhých úvahách rozhodli, že si domov prinesieme Ondrejka. Kompromis z kompromisov. O ktorom sme, samozrejme, nikomu nepovedali, pretože vieme, že by sa našiel (ne)jeden človek, ktorý by nám to meno nejakou poznámkou alebo asociáciou znepríjemnil.
Potom však príde ten deň D. Jediné rande naslepo, pri ktorom si môžete byť isté, že stretnete svoju životnú lásku. Po tom heroickom výkone, na ktorý vás vlastne nikto do takejto miery nepripravil, sa prvýkrát pozriete na tváričku malému Ondrejkovi, a vtedy to príde. Veď on vôbec nevyzerá ako Ondrej! Nuž, meníte názor a medzi slzami šťastia, vyčerpania a zúfalstva sa snažíte vykoktať, že toto nie je Ondrej. Je to predsa jasný Miško. Bez debaty. A celý ten zložitý, niekoľkomesačný proces pozostávajúci z analytických výpočtov, matematických vzorcov a z teórie relativity (áno, tak mi to skutočne pripadalo), bol vlastne celkom zbytočný.
Aspoň som však mala prehľad o tom, koľko Sofií, Nín, Em, Jakubkov, Adamkov či Miškov (áno, top mená za rok 2019) behá po Slovensku. A potvrdilo sa mi to, čo mi vraveli moje kamarátky, ktoré už deti majú: „Mama mieni, ale dieťa mení.“ Tak, ako som si domov chcela priniesť Ondrejka, mám nakoniec Miška. Zaprisahávala som sa, že dieťa nenaučím na ruky - teraz ho nosím tak často, ako sa len dá. Budem celkom určite „látkovať“ – Pampersky uctievam ako najlepší vynález sveta. Vlhčené utierky u mňa nenájdete, veď máme čistú vodu – nepohnem sa bez nich ani na krok.
Nuž, aj o tom je materstvo – je nevyspytateľné, občas s prímesou adrenalínu, no definitívne niečo, čo vás naučí neplánovať a žiť v prítomnosti.
----------
Tento článok vyšiel s podporou Pampers
Odporúčame
BTW: nechcela som dieta nosit - nosim, lebo by reval do skonania asi, nechcela som jednorazove plienky, ale pri jeho frekvencii curania a kakania by som potrebovala len prebalovat a prat a zehlit :D a vlhcene chceme odburat ked uz bude drzat hlavicku... Chytim pod pazuchu a vysprchujem zadok :D
O tomto už som počula, že niekto sa v pôrodnici prvýkrát pozrie na dieťa a vtedy ho osvieti to pravé meno. Ale sama som to nezažila.
A to je ale náhoda, práve, keď toto píšem, tu naskočil príspevok @sajbula , ktorá píše, že má Viliama! Aj my máme Viliama, myslela som si, keď som mu to meno dávala, že aké zriedkavé v dnešnej dobe. A pritom ich je čoraz viac.
Podľa mňa si meno vyberá dieťa. Aspoň u nás tomu tak bolo, asi 10 hodín po otehotneni pri káve a cigarete mi nieco nahlas doslova prikázalo v hlave: nefajčí, čakáš dcéru Luciu. Ešte som si pomyslela že no určite ved ideme naostro už pár rokov a nič, Lucia aké cudne meno, vôbec sa mi nepáči a hneď na napadli minimálne 3 protivne Lucie. Ale naozaj to bolo tak. Na meno som si počas tehotenstva zvykla, aj keď sa mi viac páčili iné tak som nejak cítila že tomu dieťaťu co nosím pod srdcom sa bude hodiť ako žiadne iné. Samozrejme hlavne ku koncu vymýšľali mena všetci, ja som tiež špekulovala ale nakoniec mam Lucku. Samozrejme ze mena vymýšľal aj partner, niektore aj pekne, niektore divne, nechala som ho v tom, nehadala sa s nim, ale o jej mene som bola taka presvedčená od začiatku že by sa tak volala aj keby s tým nesúhlasí. Myslím ze v tomto by mala mať hlavne a posledne slovo mama, ženská (materská) intuícia je podľa mňa veľmi silná.
Prvé meno som mala vybraté dievčenské, narodil sa chlapec. Pre istotu som mala už premyslené meno pre chlapca. Keďže manžel nechcel, aby sa volal po ňom, tak som si prvé dve písmená nechala z jeho mena a prvé naše dieťatko je Timotej. Druhé tehotenstvo to bolo naopak, mala som vybraté meno pre chlapca, narodilo sa dievča. To môj manžel povedal, bude to Libuška! Neodporovala som, a máme Libušku.
😂 😂😁presli.sme si tymto.6x a vyber mena sa nam ztazoval. Museli.s nim suhlasit aj deti. A mam velku rodinu, nechceli.sme aby sa nejake meno opakovalo. Moji rodicia maju spolu 21 vnucat. A ani jedno meno.sa neopakuje. A s manzelom sme nechceli mena po nas. Ja som Emilia 3. Ale pri poslednej.dcere som si povedala, ze si zasluzim aj po sebe dieta. Mame Emiliu 4. 😁😄
tak my sme zmenili len meno. Z Ivanky je Terezka. Ja som chcela Zitu, ale to mi neprešlo 🙂 Plienky boli látkové, zadok som umývala v umývadle, žiadne vlhčené utierky, nepoznala som sudokrém, kotrý íne mamičky míňajú na kilá, príkrmy som si pripravovala doma, dieťatko nemalo cumeľ - a hoci pre toto všetko sme boli podľa svokrovcom tí najhorší rodičia na svete - neľutujem. A to sme mali doma psa a bývali sme v byte. Teraz máme dvoch psov a bývame v dome.
Ja som si uzurpovala právo veta (kto si čo porodí,to si môže pomenovať!) Takže dcéra je po mne Eva a pri synovi dostal muž na výber či sa bude volať po mne tj.Adam 🙂 , alebo Dusanko po ňom. Nie som egoista, ale u nás sa toľko vyberalo, že už sa prišlo k menám: Hermenegilda, Sediaci býk......
ja som chcela meno pre syna LUCIEN-ale narodila sa dcera-SLAVKA-po ockovi------------------synovi som dala meno po kamaratke MARCEL-kedze ju volala krasne mama MARCELKA-to meno vyslovovala z velkou laskou.............................................velmi sa mi paci DAšA-neotrepane---chlapcenske ARTUR,ALES,MILOS.ale aj ARON-nezvysane... pekne je aj MONIKA,SONA,ANDREA...
Máme doma Alžbetku (takmer 10r.) a Margarétku (2,5r.) 🙂 Obe dostali meno, ktoré im patrí. Ani raz som nemala potrebu skrátiť meno ani jednej z nich, na ihrisku som nemusela vykrikovať. Keď na ne zavolám, ozvú sa alebo pribehnú za mnou. Máme takú dohodu. Takže naše malé kráľovné voláme od malička pekne celým menom. 😉
Začni písať komentár...
Tiež máme doma Miška 🤗 ❤️