Ešte takto pred rokom som sa bála sadnúť za volant, teraz neprejde deň, aby som nešoférovala. No a dnes som prišla na to, že ma postihla šoférska demencia 😀 Minule som odchádzala z práce, zatvárala som predajňu a viete čím? Kľúčmi od auta, stála som, stláčala na gombík a čakala, kedy dvere pípnu 😀 A dnes? Keď som sa po vybavovačkách vrátila do práce, sadla som si na stoličku a... a hľadala som pás, lebo som sa chcela pripútať 😀
veru aj ja zavidim, nesoferujem od kedy som bola tehotna - 4 roky a lutujem to , strasne ma to ,,obmedzuje,, , teraz neviem prekonat ten strach - chodci, cyklisti, co ak naburam, + s malym by som za volant nesadla..... a pri tom mi to tak dobre islo ☹ ☹ no neviem ci sa este niekedy odhodlam, zatial mam vodicak na ozdobu 😀
Ja už šoférujem veľa rokov, ale v začiatkoch som si sadla za volant iba vtedy, keď bol vedľa mňa mm. Trvalo to dovtedy, kým ma skoro ráno nenas*al, keď bolo treba ísť so synom na odbery. Vytočená som išla s malým sama a cestou som si užívala ten božský kľud, keď mi nikto nefrfľal na spôsob mojej jazdy. 😀
@ishkaa
@kacena24
@betka011 baby, ja som mala dlho blok, báala som sa neskutočne. Presne to prišlo s tehotenstvom a s deťmi, do tehotenstva som šoférovala. Sedem rokov potom nič. Pred rokom tak pred sviatkami, manžel prišiel a dal si záležať, postupne s ním som akosi nabehla na to. Najdôležitejšie je to rozhodnutie sadnúť si za volant prvýkrát sama a ísť, potom sa to všetko prelomí, najlepšie je, keď vás k tomu niečo donúti :D
My ženy sme také multifunkčné, myslíme na veľa vecí naraz, neraz ich aj robíme. Potom to tak dopadne🙂