#tipnahracku na cesty 😍 kriedová kniha - za nás 👌
🤍🤍🤍 tak ako spolu vedia krásne vychádzať, tak si dokážu liezť na nervy 😂 ako praví súrodenci 😂 @1mirka1
Boli ste už vo FamilyParku? My tam dnes ideme aj s Riškom @1mirka1 a toto je jeho dnešná výbava 😍 som veľmi zvedavá ako a či sa nám tam bude páčiť 😊 #test_dm31
Dnes sme si spravili výlet na olympijský festival a vzali sme aj #babylove fľašu 😍 Karolína namiesto panda hovorí PIPI a naučila sa ju zatiaľ len zatvárať a keď ju chce otvoriť, zahlási NEJE (nejde) 😂 zajtra ju berieme na testovačku na celodenný výlet, tak uvidíme ako budeme spoko ❤️ #test_dm31
Včera nám prišiel balík v rámci @konik_testuje od Dmky 😍 okrem toho, že Karolína hneď skočila po ovocnej kapsičke ako po údenom, sa vyhrala aj s výplňou, ktorá bola v baliku. Rozpúšťali aj s tatinom vo vode všetky guľky, ktoré sme tam mali 👌 už sa tešíme na testovanie produktov 😊 ďakujeme 🙏 #test_dm31
Ako dieta rastie, začíname mu hovoriť “už si dosť veľký/á aby si mala cumlík, aby si pil/a z fľašky”… alebo si myslíme “hmm už je dieta dosť staré na to, aby prespalo celú noc, aby som ho vozila v kočíku” atď. Ale potom príde situácia, kedy svoje slová popreme a povieme dieťaťu, že na tú preliezku je ešte príliš malé.
Na jednej strane mu tvrdíme ako je na niečo už veľké, potom je na niečo malé… no koľkí z nás ukazujú dieťaťu čo môže? Na čo je čas práve teraz? Koho by bavilo počúvať samé NESMIEŠ, NEROB, NECHYTAJ, NONO! Alebo TERAZ nie, UŽ nie, POČKAJ kým vyrastieš. No mňa by to teda nebavilo. Vás áno?
Keď Karolína začala objavovať svet okolo seba, zaujali ju kvietky. Samozrejme ich chcela preskúmať. Namiesto toho, aby sme jej hovorili NETRHAJ, jej povieme OVOŇAJ.
Keď začne hádzať hračky, ukážem jej loptičky, ktoré môžeme spoločne hádzať. Keď chce dávať do úst plastelínu, spýtam sa jej, či ju bolia zúbky a či si prosí hryzadlo, ktoré môže hrýzť.
Skúsme deťom hovoriť viac ÁNO ako NIE. Chce to čas a veľa trpezlivosti hľadať alternatívy, ale stojí to za to 🤍

Montessori mojimi očami
Montessori prístup. Čo to je? Princíp výchovy dieťaťa, založený na vzájomnom rešpekte. Ono to vlastne asi ani nie je "výchova" v ponímaní ako "drezúra" ale ako vedenie a nasledovanie. Je to akceptácia dieťaťa. Akceptujeme, rešpektujeme to, čo to dieťa baví, aké je, alebo čo nemá rado. Že keď sa s nejakou hračkou hrá inak, ako by sa "malo", nebudeme mu robiť prednášky o tom, ako sa má hrať. Lebo zo skúseností viem, že to dieťa sa vám potom na to vykašle a nájde si inú zábavku.
Montessori vidí rodiča ako láskavého sprievodcu dieťaťa. Ako záhradníka, ktorý svoje dieťa vidí ako jedinečnú osobu. Ako jeho kvietok, rastlinku, o ktorú sa stará, dáva jej všetky potrebné živiny a správne podmienky na jej rast, ale necháva ju samú sa rozpínať a ísť svojou cestou.
Ale aj v montessori platia pravidlá. Hranice. Každý rodič si určí, aké hranice ukáže svojmu dieťaťu. Je však dobré, priam žiadúce, mať hranice stále rovnaké. Dodržiavať ich a nepoľaviť. Pretože dieťa je potom zmätené a nedokáže rozoznať, prečo teraz áno, a potom nie.
Tip na knihu
Už v tehotenstve som začala čítať montessori knihy. V tomto období čítam Montessori pre Batoľatá. Je pre mňa úžasnou studnicou inšpirácii. Okrem toho, že sa ľahko číta, veľmi som sa stotožnila s autorkou v tom, že obe milujeme batoľatá. Prečo? Pretože sú dokonalé! Dokážu oveľa viac ako si my, rodičia, myslíme! Žijú v prítomnosti, a nikam sa neponáhľajú. Fascinujú ich úplne obyčajné veci, a majú srdiečko na dlani. Sú úprimné, nepoznajú hanbu a ich hlava pracuje na plné obrátky. Dokážu absorbovať toho tak veľa! Oveľa viac ako si vieme predstaviť. Sú ako špongia a len nasávajú a nasávajú.
Ja som sa nevedela dočkať tohto obdobia. Keď začneme s Karolkou skúmať spoločne svet. Keď začne chodiť a my budeme objavovať mláky, či sa hojdať na hojdačkách. Keď budem na nej pozorovať ako vynakladá maximálne úsilie, aby dokázala preniesť obrovského medveďa z detskej izby až do obývačky úúúplne sama. Pretože ona vie, že to dokáže. A ja jej musím dôverovať. Ona sa veľa učí, ale ja sa učím spolu s ňou.

































