Kopírováno: 📌 PRE VŠETKÝCH RODIČOV. 📌 Deti sú zrkadlom svojich rodičov. Výhovorky typu dnes je iná doba neobstoja.
Kam sme to došli?....
Z extrému do extrému. Vychovávame dnes egomaniakov?
Detstvo som prežil v 80-tych rokoch minulého storočia.
Prežili sme detstvo bez rodičovských animácií
Otec chodil do práce, mama tiež, keď bola doma, varila, prala alebo upratovala. Riešila domácnosť. Nikdy sa s nami nehrala a mne by ani nikdy nenapadlo zavolať ju, nech sa so mnou ide hrať. Mali sme so súrodencami svoje hračky, nie veľa, zato nekonečný svet fantázie.
Rodičov nezaujímalo, či sa nudíme
V lete sme boli celé dni vonku, skákali, hrali indiánky, gumu, behali sme okolo. Ale vedeli sme, kedy je čas obeda, večere, vedeli sme, kedy je čas ísť domov, do postele, vedeli to všetky deti.
Neplakali sme, nevrieskali, že sa nudíme. Nuda nebol problém mojich rodičov, ale moja. Oni tu neboli od toho, aby ma zabávali. Nemali žiadne výčitky svedomia, že by sa mi málo venovali.
Dôležité bolo, aby sme boli čisté, upravené, slušné. Vedeli sme sa, kedy máme byť ticho, jedli sme všetko, nikto sa nás nepýtal: „Máš chuť na...?“ Nikdy.
Moji rodičia vedeli, že život nie je len o zábave. A tak sme mali aj svoje povinnosti. Dodnes si pamätám na sobotu ráno, odmalička som musela pomáhať s upratovaním.
Vedeli sme, čo sa patrí
Keď k nám prišla návšteva, vedeli sme, že pri stole, kde sú dospelí, nemáme čo robiť. Pohľadom nás odprevadili do detskej izby a hotovo.
Keď mama ponúkla hosťom koláče, stačilo mi pozrieť sa na mamu, aby som vedel, že to pripravovala pre nich, že si mám dať pohov. A rovnako to platilo, keď sme šli na návštevu my. Vedel som, čo sa patrí, „že som sa neprišiel na návštevu najesť.“ Že to nie je slušné, vyjedať ich. Mama bola autorita, v žiadnom prípade nie kamarátka
Moja mama sa mi nesnažila byť kamarátkou. Bola to autorita. A zdôrazňovalo sa, aby sme sa ani náhodou nepomýlili, že sa s ňou môžeme rozprávať ako s rovesníkmi, bez rešpektu.
Vyplaziť jazyk alebo sprosto nadávať, stačil už len mamin pohľad... Ak si neposlúchol, dali ti po zadku. Bez vysvetľovania, bez dohovárania. Bol si drzý, facka. Nenapadlo ťa urobiť to ešte raz.
Neskôr, keď sa detstvo preklopilo do puberty, bola pre mňa mama oporným bodom, základňou, psychológom, poradcom, kritikom. Všetko, čo som potreboval. Nič som pred ňou nemohol utajiť, odhalila každú moju emóciu.
Pravidlá a režim
Mal som presne určené pravidlá, dokedy môžem byť vonku. S kým môžem byť vonku. V živote by mi ani len nenapadlo prísť domov opitý.
Veľa pravidiel som vtedy neznášal. A viem, že moji rovesníci boli na tom rovnako. Dnešná generácia rodičov už chce byť iná, lebo takáto výchova sa začala považovať za príliš surovú. Tak chceme byť zrazu s deťmi veľkí kamaráti. Bezhranične tolerantní.
Čo sa s nami stalo?
Namiesto rozumnej zmeny, pozvoľného upúšťania od rigidnej výchovy, sme prešli z jedného extrému do druhého. Chceme to robiť inak, aj keď častokrát nevieme, ako na to.
Namiesto jasných hraníc, krátkeho a stručného „nie,“ vedieme filozofické rozpravy s dvojročnými deťmi, ktorí vedia počuť len „áno,“ inak sú nespokojní.
Deti sústavne zabávame, animujeme, nevedia sa hrať samé, len ťa ťahajú za rukáv a vyžadujú si pozornosť a ak im ju nedáš, potom vrieskajú a celá rodina sa okolo nich zhrčí, aby ich upokojila.
Stredobod vesmíru
Deti sú v centre pozornosti, sedia za vrchstolom, ba čo viac, vyberajú si miesto, kde budú sedieť a my im vyhovieme, ako inak.
Nielenže počúvajú rozhovory dospelých, vonkoncom nie sú tichými svedkami, ale hlavnými účastníkmi: skáču do reči, preberajú slovo. A to aj vtedy, keď s nami nie sú, dokážu sa stať hlavnou témou rozhovorov.
Vždy o nich len v superlatívoch, môj malý je úžasný, robí toto, a moja malá je lepšia v tomto... Deti sa stali zmyslom života svojich rodičov, ich životnými projektami. Chválime sa deťmi, tým, čo dosiahli, pripisujeme si svoje zásluhy...
Ale byť pozorný k iným ľuďom, nebyť sebec, rozvíjať empatiu, súcitiť s niekým, mať o niekoho starosť, byť nápomocný... to sa niekde stratilo.
Ak im nedajbože chce niekto zle, dokážeme rozpútať peklo.
Rodičia sa hádajú s učiteľmi, vyhrážajú sa im, že ich nechajú vyhodiť, nadávajú pred deťmi na učiteľov, preto deti neváhajú učiteľom papuľovať, keď sa ocitnú v triede, sú v tom, že to je ich svätosväté právo. Až raz zmizne akákoľvek autorita.
Všetci majú na základných školách zázračne dobré známky. Samozrejme. Nebudete sa predsa hádať s nabrúseným rodičom, že šikanujete jeho nadpriemerne inteligentné decko, lebo ste si dovolili dať mu dvojku. Aj keď nevie ani písmená abecedy.
Už mi je zle zo „šťastných“ detí
Keď sa rozprávam s čerstvými rodičmi, všetci dookola opakujú len jediné, že chcú, aby ich deti boli šťastné.... pre našich rodičov bolo oveľa dôležitejšie, aby sme my robili šťastných inými. Lebo v tom videli, nepriamo, naše vlastné šťastie.
Ale keď sa pozriete okolo seba, vidíte šťastné deti? Nie, len deti, stále s niečím nespokojné, večne túžiace po pozornosti. A pritom nestrpia autority, zákazy, rady, obmedzenia, čakajú, že im všetko padne z neba priamo do huby.
Nie sme tu na to, aby sme ich čakali v aute pred nočnými klubmi a vozili ich domov z diskotéky, aby sme im držali misku, aby mohli vracať, keď prídu domov opití. Aby sme im tolerovali nemožné veci.
Deti sú tu, aby sme ich vychovávali a nechali ich žiť, aby sme ich pripravili do života, nie aby sme im slúžili, zanedbávali samých seba a rástli namiesto nich. Ak budeme pokračovať v tomto extréme, dopadne to zle. Pre nás, pre nich, aj pre tú ďalšiu generáciu, čo príde po nich. :(
Zdroj : net
Z extremu do extremu. Vobec by som tu neglorifikovala socialisticky model vychovy - vidime dnes jeho dosledky - najvacsia horda voličov smeru, a obdobných stran. Takze asi to nebolo take dobre.
Keby sa tym detom rodicia venovali, lubili ich, zaujimali sa o ne, komunikovali s nimi, mozno by sme uz teraz zili v inom state.
Dieta potrebuje rodicovsku pozornost, pomojkonie, komunikaciu, cas s rodicmi (nie ze varim a dieta sa "poneviera"), blizkost, bezpecnost, ... proste lasku. A laska nerobi z ludi egomaniakov.
@jeennyv po 2r sme boli na svk … mala ma 3,5r
Mala som s docinenia s niekym co ma socialisticku vychovu a nazory. Nie som naozaj urazlivka hej?ale to bolo aj namna moc😂
Lebo je stred vesmiru- ano je je to moje dieta kto iny by mal byt tym stredom?
Lebo je tu ked sa bavime spolu-ano je -psa poslem na miesto ju nie
Lebo ma prilbu my sme nemali vtedy- pekne pre tab ale ja Dakujem prilbe ze vdaka nej sme 2x neskoncili minimalne na siti hlavy v nemocke
Ale to ze decko moje pocitat vie v 3jazykoch ,cestnu premavku „ma v malicku“ ani raz za 4 dni sa o zem nehodila a nervy nemala a ostatne „bezvyznamne“ veci uz nevidel 🙈🙈🙈
Aj studeny odchov ma svoje uskalia, vidno to na ludoch ktory nevedia fungovat vo vztahoch. Krasna doba, v polroku odstavit od dojcenia a sup plnit plan na 300 percent do prace, nebavit sa so avojimi detmi a potom ocakavat ze za nimi pridu s problemami.... Porodit a strcit ho do postielky a zavret dvere lebo nema narok na svoju matku, iba pri krmeni nejakym dementom v stanoveny cas len raz za tri hodiny, inac nema dieta co otravovat, nedajboze ho vziat na ruky.
Ja s tym clankom vobec nesuhlasim, je pravda, ze v sucasnosti su niektori jedinci vychovavani doslova zle, ale to, co sa dialo v 80-tych rokoch bol vysledok nevedomosti a neschopnosti dospelych, a vobec by som im za to netlieskala. Ja som sice nezazila az take extremy, ktore sa v clanku spominaju, myslim, ze pre mojich rodicov sme boli my deti vzdy na 1.mieste, ale ten sposob vychovy, ci uz doma alebo v skole, to umlcanie, ked dieta prislo s niecim novym, alebo ked malo vela otazok, to sa na mne dost podpisalo a pravdepodobne by som dnes bola uplne niekde inde, ak by som mala vychovu podobnu, ako mali moje deti. Som rada, ze je ta doba prec
To bola tak fasa top výchova,že jej výsledkom sú totálne neschopní dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici, čo robia všetko zle a nevedia ani decká vychovavat 😂 Takže niekde sa asi chybička vloudila.. ale ano,pamätám sa na tu výchovu,mala som tú česť: nikdy nezabudnem,ako sme boli ako hostia na svadbe, boli sme malé deti,pekne vyparadene(ja možno 7,sestra 5,6 rokov),bol august,horúco a my sme čakali na dvore u nevesty na odobierku už celkom dosť dlho. Bolo tam klasické pohostenie pre hostí,nejaké zákusky,niečo ma pitie.. tak sme si so sestrou dovolili povedať našim,že sme smädné. Tak napiť sme sa nenapili,za to nám veľmi dôrazne naši vysvetlili,že to sa nesmie, že musíme vydržať,že to nie je pre nás . Neviem doteraz,prečo bola pre nich hanba vypýtať si pre ich maličké deti pohár vody, čo bolo vlastne prichystané pre každého hosťa,čiže aj pre nás,ale ako čítam vyššie,to bol taký štandard vo výchove aj inde. Ak sme náhodou spadli a rozbili si koleno,tak jediná reakcia našich rodičov bola, že či sa nehanbime, takto padať, keď kamoška nespadla. Ani náznak ľútosti, či starostlivosti,ale jasný prejav voči dieťaťu,že im robí svojou neschopnosťou hanbu. Mám celkom dosť kamosiek,ktoré majú na figu vzťah so svojimi rodičmi,pričom to bolo navonok vzdy pekne a dokonale, také,ako sa "patrí", ako to aj kričí z toho textu vyssie.. rodičia sú v tom,že ich výchova bola super, kamošky niektoré síce chodia aj terapie (z fleku narátam 3),ale aj tak to bolo určite lepšie,ako teraz. Moja mama nás v živote neobjala. Možno teraz párkrát,ale je to úplne umelé,neprirodzene. Nemala čas. Ale boli sme šikovne,múdre,pracovite deti. Ja tu výchovu volám výcvik. Ako u psov.
miesto.. (a týmto samozrejme neobhajujem opačný extrém).
@oblecenie99 nepovedala by som, ze to, co si zazila, bolo sposobene dobou, ale skor tym, ako to mala nastavene tvoja rodina.
@mandzula nepochybne.. ale konkrétne v Tom popise som sa Presne našla. Preto som tam dala ten príklad s tou svadbou.. lebo sa vyššie píše,že ak na návšteve sa nukali kolaciky,tak stacil pohľad rodiča,že to nebolo chystané pre to,aby to deti zjedli.. dosť ma to zaskočilo,lebo doteraz som bola v Tom,že takéto niečo bola špecialita iba mojich rodičov 😉
No,mne sa nezdá,že by ťa niekdajšia výchova bola horšia ako dnešná. Ani oveľa lepšia
Vždy to bolo a aj je o rodine a rodičoch.
Skôr si myslím,že práve dnes je studený odchov.
Viac času bolo v minulosti,inak ho rodiny trávili,no čo z toho,že teraz sa tvárime,že sa venujeme deťom,keď nám deti kradnu výdobytky doby(bohužiaľ,bez nich to už úplne nejde)a a zase naopak,deťom tieto výdobytky kradnú rodičov.
Veď pozrime,kde sme. My rodičia,na fóre,s mobilom v ruke.
Niekedy toto nebolo. Boli často spoločné raňajky,obedy,či večere,či niečo z toho a hoci pár minút,rozprávali sme sa.
Teraz nie je čas(?)na obyčajné rozhovory.
Úplne iná doba je. Možno slobodnejšie,s množstvom nových možností,no vzťahov chladnejšia.
@terezka1947 v tomto s tebou súhlasím.
Ja to vidim u manzela a u mna. On vychovavany komunisitcky, priam az nacisticky (nevstanes od stola kym vsetko nezjes, neotravuj dospelych, vies kde je tvoje miesto a tak dalej...). Jeho vztah s rodicmi teraz je taky aky ja by som so svojimi detmi nikdy nechcela mat. Je to smutne.
Moji rodicia boli na tu dobu ini. Otec doma pomahal, varil, po praci sa nam venoval. Mamka nas lubila, vypocula, bola tu pre nas...
Aj v dospelosti mam uzasny vztah s rodicmi...
Takze ja a manzel mame jasno v tom ako chceme deti vychovavat
@oblecenie99 mne napr.chyba taká tá uctivost....hoci aj pri tej návšteve s kolacikmi,či rozlišovanie toho "slávnostného" a "obyčajného".
Teraz sa všetko rieši štýlom:to je jedno,veď to nie je o Tom a nie je o tamtom.
Môže sa ísť hocikde,hocijako....veď predsa na Tom nezáleží.
Len rozmýšľam na čom záleží,keď vlastne na ničím nezáleží a všetko sa začína brať ako prežitok.
Ľudia mali niekedy v sebe viac "hochmesu".
@terezka1947 vzdy je to o slobodnom rozhodnuti cloveka, ako bude vychovavat a ake bude mat vztahy, a to bez ohladu na to, aka je doba. Napriklad ja to mam tak, ze mnohe veci na vychove praktizovanej mojimi rodicmi sa mi nepacili, preto sa im pri dcere vyhybam, rovnako sa mi nepacil vztah rodicov, budujem si preto iny. Dcere sa venujem ovela viac, ako sa rodicia venovali mne, ale nie preto, ze je ina doba, preto, ze proste chcem, ze sa zaujmam o jej pocity. A co sa tych mobilov tyka, tiez je to o tom, ako si to familia nastavi. Na mna rodicia nemali cas, lebo dreli okolo pozemkov, zvierat..., cize je uplne jedno, ze mobily neboli, boli ine priority a nebola som nimi ja.
@terezka1947 Áno,preto som aj písala,že neobhajujem ten opačný nazvime to extrém..? Asi aj ja robím chyby,snažím sa vyhýbať veciam,ktoré sa mi nepáčili u našich.. až čas ukáže, či postupujem správne 🤷
@evula1984 nemyslím,že nebol čas. Aj pri varení,či praní,či žehlení som bola pri máme,rozprávali sme sa a zároveň spolu niečo robili. Detto v záhradke.
Aj z toho sme sa učili. Vedela som veľa veci,lebo hoci som ich priamo nerobils,videla som ako sa robia.
Teraz mladi ľudia sa nudia,keď nenudia,tak ich rodičia zaprataju do krúžkov,aby im vyplnili čas,lebo nevedia čo s nimi,či nevedia sami sa zamestnať,ako čas tráviť.
Až tak by som dnešnú dobu neglorifikovala a až tak nenadavala na naše detstvo.
Už iná vec,keď rodičia na nás kaslali,to zase nie je o dobe,ale o rodičoch.
@mandzula no al je dreli,robili si nieco ine ako zavislakovala za tv alebo mobilom,nie? prostebi ked na teba nemali cas,lebo je to pochopitelne,ze mali toho viacej ako dnes ,ty si aspon cas nestravila sa pc,tv ale hrou a asi aj hrou s rovesnikmi, nie dnes deti ani na ulici nevidno,lebo vsetky raises trcia sa pc...
@terezka1947 suhlasim my sme podobne vyrastali pri robote
Spolu s rodicmi, I ked ako dieta ma to nie vzdelanie bavilo ,postupom casu na to rada spominam ,dnes deti ak nema ju kruzky,kt aj tak ich povatsine nebavia nema ju dodo pic hunt a nudist sa,preto lebo rovesnikov na ulici niet a nemame ziadne,iny pracu,dokonca aj kedysi beanie aktivity ako kedysi lozenge po stromoch,na HANA kt a pod su pre nich tabu🙈
@lasoli tiež sme vyrastali popri "robote". Stíhali sme aj divadla s rodičmi,či rôzne výstavy či aj súťaže a olympiády popri škole,máme s bratom aj VS,aj vedeli sme,čo obnáša domáce zviera,kosa,či viem úplne v pohode zriesit stiepky.Čiže v živote sa nestratime nikde.
Ja som vďačná rodičom,že nám ukázali zo života veľa.
Každá generácia, rovnako ako každá kultúra, má isté výchovné špecifiká. Žiadnu z nich ale nemožno kategorizovať do kolóniek "táto je zlá" a "táto je dobrá". Porovnávať výchovu detí kedysi a dnes, alebo porovnávať výchovu detí rôznych kultúr a náboženstiev, je asi ako porovnávať Zem s Jupiterom. Obe sú planéty. Obe obiehajú okolo toho istého slnka. Obe sa nachádzajú v tej istej galaxii. Ako je teda možné, že sú tak odlišné? Pretože sú ovplyvňované odlišnými podmienkami. Pretože ich atmosféra je iná. Ich veľkosť je iná. Ich vek je iný. Celý ich vesmírny status je iný. A tak je to aj s ľudstvom a výchovou jednotlivých generácií. Spôsob výchovy ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré sú jednoducho INÉ. Iné, ako tie predošlé, a iné, ako tie budúce. Nie "zlé" alebo "dobré". Len skrátka iné.
🤦🏼♀️