NEUMIERAJTE SO SVOJIMI BLÍZKYMI.
Vedeli ste, že keď oplakávate svojich mŕtvych, v skutočnosti plačete pre seba, nie pre nich?
Z vlastnej skúsenosti viem, že sa to ľahko hovorí, ale ťažko prijíma.
Pred pár rokmi som sa o tom rozprával s kamarátom, pobúrilo ma, keď povedal, že po smrti našich blízkych vlastne smútime sami za seba.
Nerozumel som, no dnes to už chápem.
Plačeme, lebo sme ich stratili, lebo ICH NEMÁME vedľa seba.
Myslíme si, že všetko končí smrťou, myslíme si, že sú preč.
Takže ak sú vaši mŕtvi už mŕtvi, kde sú?
Ak odišli, sú teraz niekde inde, je to miesto lepšie ako toto?
Ak veríte, že to miesto je určite lepšie ako toto, prečo potom trpíte kvôli ich odchodu?
Keď prijmete, že nezmizli, ale sú niekde inde a tam, kde sú, už nie sú chorí ani netrpia, potom ich prestaňte oplakávať a vráťte ich do svojej pamäte, aby vás naďalej s radosťou sprevádzali vo všetkom.
Ak ste ich skutočne milovali, pokračujte s ešte väčšou silou, väčšou čistotou a vernosťou.
Rešpektujem vašu bolesť a spôsob, akým ju vyjadrujete.
Viem, že plačete a plačete, cítite sa bezútešne a nič nemôže zmierniť vašu bolesť a kompenzovať stratu milovanej osoby.
Ale... Dnes vám poviem:
NEUMIERAJTE SO SVOJIMI BLÍZKÝMI, svet vás potrebuje, vaši blízki vás potrebujú.
Pamätajte, že vidíme len jednu stranu mince (smrť).
Nevidíme druhú stranu, nevidíme, kde sú.
Smrť je vlastne ako nové narodenie, narodenie, ktorým prejdeme všetci, pretože veríme, že naša duša je nesmrteľná a smrť je prechodom do iného života, života duše.
Neumierajte so svojimi blízkymi, ctite si ich tým, že budete žiť svoj život tak, ako je to najlepšie pre vás, pre nich, pre svet.
A žite ďalej.
Každý deň .... Cit.web
Netreba sa bať plaču, plač ulavuje, je ludsky.
@danielakicova Mne minulý rok mama 24.12
Tiež odporúčam prečítať knihu Keď zomrie náš milovaný
Mne zomrel otec moc mladý, pred 2,5 rokmi a čas nič nezmiernil. Myslela som, že po narodení druhého drobca, to bude lepšie a vôbec. V poslednom období je to úplne zlé, hlavne ako má starší syn zdravotné problémy.
Je to fakt, krásne napísané, ale v živote dosť ťažko dokázateľné.
mne ked zomrela milovana starka, straaasne som na pohrebe plakala a na kare prisiel za mnou ujo a povedal mi, aby som tak nesmutila, ze ved starka je teraz stastna, ze po tolkych dlhych rokoch je konecne s dedkom (dedo zomrel velmi mlady 35 r. pred smrtou starkej). Ze dlhe roky bola s nami, ze teraz jej mam dopriat byt konecne so svojou laskou.
A naozaj mi to pomohlo trosku inak brat jej odchod.
@kajus_a moja babka zomrela minule leto ako 90rocna. Dedko zomrel o cca 10 rokov skor ako ona a ona celych tych 10 rokov presmutila za nim, denne ho spominala, nevedela sa uz z nicoho tesit, bola ponorena do smutku a kazdy den lamentovala, preco uz nemoze ist aj ona za nim, preco ju tu Panbozko nechal... Ona ked zomrela, tesila som sa, ze uz je konecne s nim...
@h2 ani ja som nikdy nevidela svojho manžela plakať, až v deň, kedy zomrela moja mamina, plakal a veľmi…
Ocko mi zomrel 2 roky pred mamou. Mám 35 a už nie som dieťa. Ale častokrát si poviem, že ako dobre, že sa tejto doby nedožili moji rodičia. Smútim za nimi stále, ale čo s tým spravím? Musím tu byť teraz ja ten rodič a musím tu byť pre moje deti. Aj keď je ťažké neopúšťat sa.
V 2015 zomrel aj môj partner 😔 Otec mojej dcérky ☹️ Ja mladá, zrazu s dieťatkom sama, prešla som si panickými atakmi a úzkosťami, strašné, ako nás živých dokáže smrť ovplyvniť, ale treba sa s tým zmieriť, a zostať žiť…
pekne, ale len pre veriacich.