Tento článok som sa rozhodla napísať najmä pre budúce maminky alebo maminky s detičkami s touto chorobou..A zároveň chcem opísať, aké šťastie mám, že mám svojho jediného synčeka zdravého a šťastného , i napriek toľkému utrpeniu, ktorým sme prešli...

Keď som otehotnela, bola som nesmierne šťastná, pretože bábätko sa vyvíjalo veľmi dobre, krásne rástlo a jeho veľkosť predbiehala jeho vek..bol krásny a veľký . Už od 3 mesiaca sme mali vysoký predpoklad veľkého bábätka a tak aj bolo...Takmer do 6mesiaca tehotenstva som neustále vracala a nebývalo mi ale vôbec dobre.

V 5 mesiaci nám zistili v Hlohovci u p.doktora Brešťanského, že čakáme krásneho chlapčeka po zdravotnej stránke bol v absolútnom poriadku.Bol extrémne živé dieťa a dodnes si pamätám, keď mi p.doktor povedal:,,preboha kam lietaš, čo to čakáte akého čerta ,,..

V 7 mesiaci nastal zlom bola som na klasickej poradni, kde keď som zbadala, že doktor príliš dlho pozerá na obrazovku nebolo niečo v poriadku..A jeho nádych a tón v hlase pridal na pravde..,,Silvi niečo má malinký na ladvinke a dosť veľké! Vyzerá to na cysty....,,Vtedy sa Vám zrúti svet a vtedy nastali naše behačky po lekároch!!!

Do narodenia zostávali 2 mesiace a nás spolu s mojim priateľom museli oboznámiť , aké možnosti nás čakajú. Rodiť pripadala len jediná možnosť a to v BA na Kramároch, nakoľko vedľa nemocnice sa nachádza aj detská fakultná nemocnica so super tímom špecialistov a urológov a po pôrode spadala tá možnosť, že malinkého budú liečiť tam!A od 7 mesiaca nás sledovali už tam..

Mali sme dve diagnózy na výber , pretože zakiaľ bol malinký v brušku sa nedalo presne zistiť, čo ladvinku ničí a deformuje..v 8 mesiaci už to bolo dosť kritické a začiatkom 9 mesiaca ma už radšej vzali na sledovanie.