Som mamou naozaj len krátko, sotva 2 mesiace, i keď mi to popravde príde občas ako večnosť. Sú dni, ktoré nevedia skončiť, no i také, ktoré ubehnú rýchlejšie ako voda. Moja Kristína je stvorenie špecifické. Povedala by som, je to taký typický blíženec. Človek nikdy nevie aký bude zajtrajšok, no už ráno zvyčajne viem aký bude dnešok.
Občas mám pocit, že mi každých pár dní menia dieťa. Máme chvíľky, ktoré sú vskutku super, ale aj také, ktoré ma priam privádzajú do zúfalstva. Neraz mi bolo povedané, že moja malá je náročná, že je to s ňou ťažké… nuž, poviem vám, občas je to naozaj tak. Vlastne po väčšine času sa cítim ako vojak, ktorý musí splniť svoju misiu a jednoducho nejak prežiť.
Možno to znie hrozne, ale boli momenty kedy som si zavzdychala a pomyslela “kiež by tak aj moja malá spávala celú noc, alebo….kiež by moja Kristína chcela byť v kočíku….kiežby menej plakala….kiežby už viac blabotala, viac jedla, viac….Pri takýchto myšlienkach sa zvyčajne prichytím, keď som už úplne vyčerpaná a mozog mi pracuje sotva na polovičný úväzok. Mrzí ma to, keď začnem v hlave takto ochkať…pretože moja malá si možno hovorí v hlave to isté…
Nedávno som sa však zamyslela a pochopila som jednu dôležitú vec. Mám presne také dieťa aké si zaslúžim a potrebujem. Kristína ma učí trpezlivosti, ktorej som teda fakt v živote nemala na rozdávanie. Učí ma žiť viac v prítomnosti a najmä naučila ma odsunúť moje potreby asi na 18324.-tú kolaj. Vďaka tomuto drobcovi už nemám páru o tom čo je to prokrastinácia. Ak sa prihodí, že mi malá zaspí, chytám okámžite do ruky mop, hrnce, alebo odsávačku. Vždy som bola dobrá v “multi-taskingu” no teraz mu kraľujem. Minule sa na mne makarón o dušu smial, pretože ma našiel ako si jednou rukou odsávam mlieko a druhou užívam “chvíľku pre seba” A.K.A. pila som nealko pivo a do toho som “šškala” (viete, to je ten zvuk, čo robíme na deti, aby zaspali, alebo sa ukludnili) na malú, ktorá sa v polospánku začala podozrivo mrviť.
Malá mi je skvelou učiteľkou. Dáva mi lekcie, ktoré mi žiadna kniha, alebo motivátor ešte nedali. Vďaka nej chcem byť stále lepšiou a lepšiou. Denne bojujem o jej úsmev, lebo vďaka nemu viem, že je to vlastne všetko okej.
Niekedy mám o sebe pochybnosti, či to vlastne zvládam, či je malá so mnou spokojná a podobne…no ženie ma myšlienka, že každý svoj krok za posledné dva mesiace robím len s tým najlepším úmyslom a cieľom vyhovieť jej na maximum.
Som vďačná, že si ma Kristína vybrala za mamu, lebo presne takú osobu som v živote potrebovala. Kedysi, keď malá ešte nebola a chodila som do práce, bola som náročná zase ja. V práci som od svojich podriadených chcela vždy 100% a teraz vidím, že som v opačnom garde a moja malá mi šéfuje rovnakým bičom, len bez inštrukcíí a návodu.
Zrkadlí mi môj život a neuspokojí sa len tak s hocičím, no som za to rada, lebo ma tým učí byť silnejšiou.
Takže ak sa vám niekedy zdá, že vaš drobec je náročný, zamyslite sa, či to nie je len váš učiteľ, ktorý vás chce posunúť v tých vlastnostiach, ktoré vám chýbali. U mňa to tak zaručene je.
Blondínka v Benátkach
Kazda mama pise, ze ma prave ona to narocne dieta🙄 achjaj, nvm ci si zeny predstavuju, ze je to fakt dovolenka alebo co...