O tom, ako sa suchá pokožka Linoly dočkala
Som Simona a zároveň som mama Karolínky. Moja dcérka má 21 mesiacov a asi pred troma mesiacmi ju začala trápiť suchá pokožka. Od lekára sme dostali sirup na zmiernenie alergických príznakov a tiež miešanú masť. Bolo lepšie, ale len do vysadenia sirupu. Následne sme navštívili aj kožnú, ktorá nasadila silnejšiu masť, ktorou sme suché miesta natierali 5 dní. Pomohlo na chvíľu, no práve v tom čase sme sa zapojili a následne nás aj vybrali na testovanie Linola Lotion.
Dovtedy som sa so značkou Linola stretla len vo forme olejového kúpeľa, ktorý mi odporučila kožná a vlastne som ani netušila, aký iný sortiment táto značka ponúka. Zistila som to až z priloženého letáčika v balíku. A teda rozhodne toho nie je málo, pokiaľ Karolínku bude aj naďalej trápiť suchá pokožka, určite vyskúšam aj niečo z ponuky tejto značky.
Z balíčka sa Karolínka náramne radovala a teda mňa Linola Lotion príjemne prekvapila najmä jemnou vôňou. Konzistencia je hustejšia ako u telových mliek, rýchlo sa vsaje do pokožky a nezanecháva mastný pocit.
Ako prvé som ju vyskúšala na mojich rukách, nakoľko ich mám už dlhšiu dobu suché a nepomáha žiaden krém. Hneď po prvom použití som ich mala jemnejšie a oveľa vláčnejšie. Počas testovania som si ruky natrela Linolou len párkrát, ale pokožka je výraznejšie jemná a hydratovaná.
Ale späť ku Karolínke.
Jej suché miesta nie je ani tak vidieť, ako cítiť na dotyk. Nemá ich červené, vyzerá, že ju to nesvrbí, keďže si to neškrabe. Bruško má na dotyk drsné, akoby jemne osypané. Suché fliačiky má aj v lakťových jamkách.
...tak z toho bude kuchynka...
,,Taká malá a už sa chopí varešky a misky a mieša ostošesť. Hm, na Vianoce by sme mali kúpiť kuchynku. Len keď jedna je malá, ďalšia drahá, táto príliš farebná, iná taká nudná..." Zamýšľam sa.
,,Čo keby sme ju vyrobili podľa našich predstáv? Takú , ozajstnú'," navrhujem manželovi. Príliš mu to nevonia, stále má poznámky typu ,,a toto tam ako pripevníme?, tamto ako vyrežeme?, to nebude pekné..." ,,V poriadku, urobím ju sama," oponujem a začínam s hľadaním vhodného kusu nábytku. Už-už mám nájdenú skrinku, síce vzdialenú 30km, keď švagriná ide meniť nábytok v obývačke a TV skrinka to má spočítané. ,,Zdeni, tú skrinku nevyhadzuj, z toho bude kuchynka pre Karolínku."
S dovozom skrinky domov sa mení aj manželov názor a ochotne začína pomáhať (veď hádam by sa chlap nedal zahanbiť). Meriame, predstavujeme si, spisujeme materiál. Predstavu mám, inšpirácie som nabrala na MK, ale tiež na Pinterest.
Na ďalšie tvorenie sme zakúpili:
• nerezovú misku (na drez)
• samolepiace tapety - jednu na pracovnú dosku a z bielej vznikol sporák
Karolínka prišla na svet vo Vsetíne a rozhodnutie neľutujem
Čakala som svoje prvé dieťa a tak bolo pre mňa dôležité, aby sa narodilo do príjemného prostredia, aby nám bolo umožnené byť od prvého momentu spolu, aby po celý ten čas manžel s nami. Preto som zvažovala pôrod v Česku.
Samozrejme, ako prvorodička som si od začiatku študovala čo budem potrebovať, na čo to budem potrebovať, ako prebieha tehotenstvo, či samotný pôrod. A vtedy prišlo na otázku výberu pôrodnice. Do úvahy prichádzal Trenčín a Považská Bystrica, do obidvoch to máme cca 30km.
Stále viac som však počúvala o skúsenostiach rodiť v Česku a bola to samá chvála. Povedala som si - prečo nie? Jediné, čoho som sa stále bála bolo, že by sme nestihli na Vsetín včas doraziť. Cesta od nás trvá asi hodinu.
Asi mesiac pred termínom sme si urobili výlet a vybrali sa omrknúť priestory, kde mal prísť na svet náš drobec. Ochotné sestričky nám všetko ukázali, porozprávali, bola som plná dojmov.
Týždeň pred termínom som mala prísť na kontrolu. Vyšetroval má mladý, sympatický, výrečný lekár. Vysvetlil mi všetko, čomu som dovtedy nerozumela, keďže môj lekár až taký zhovorčivý nebol. Rutinná prehliadka prebehla bez problémov a ja som odchádzala úplne rozčarovaná z úžasného prístupu toho mladého fešáka. Bol pondelok a tak som sa mala ukázať aj na ďalší, čo bolo deň PRED. Tentokrát má prijala milá lekárka s lámanou češtinou. Bolo zjavné, že pochádza zo Slovenska. Všetko bolo OK, nič nenasvedčovalo tomu, že o deň by som mala rodiť a tak som sa už videla s vyloženými nohami na dedinskej akcii, ktorá mala byť v nedeľu.