Túto báseň som napísala pre moje staré mamy asi 4 roky dozadu... jedna starká nás bohužiaľ toho roku opustila 😔 verím, ze tá druhá tu ešte pár rôckov pobudne, lebo mať starkú je tak čarovné ❤😊

Prosba...
Starká bola kedysi sťa semienko malé, čo nezbedný vetrík stratil v tráve.
Slniečko, rosa a pôda úrodná
ukryli semienko do svojho lona.
Kalendár obracal listy, striedal ročné obdobia,
na rastúci strom dohliadala hviezd plná obloha.
Korene silné, plné lásky a nehy,
dávali stromu rok čo rok nové letokruhy.
Dnes ich je veľa a strom je krásne košatý, objímajúc svoje halúzky, do jesene listov odetý.
Prosím preto slniečko, čo prináša radosť a dáva nádej v žiali, pohlaď starkej rumenec na lícach, nech má len úsmev na tvári.
Zohrievaj korene nech majú veľa sily, aby jej korunu stromu nové listy ozdobili.
Prosím vietor, čo hladí lesy a pláne, pofúkaj starkej boľavé nôžky a dlane.
Poláskaj striebrom pretkané vlasy, ukáž očiam plným lásky ešte veĺa života krásy.
Prosím rannú rosu, nech dá starkej života sviežosti, aby nás ešte dlho objímala náručou lásky a štedrosti.
Nech prejde ešte veľa sveta ciest, o to prosím oblohu plnú hviezd.

Vetrík fúkaj, slnko žiar, lebo mať starkú to je veľký Dar!