Pokora

Možno nám naozaj najviac chýba len pokora.
Máme patent na rozum, snažíme sa za každú cenu dokázať, že sme múdrejší ako ona, alebo on.
Náš názor sme schopní obhajovať až za hrob bez toho, aby sme vypočuli aj druhú stranu.
Lebo, nedajbože, náhodou by mohol mať pravdu aj niekto druhý.
A čo potom s nami? Naším egom? Naším Ja?
Veď hádam nás neudupú myšlienky a prejavy iných.
Čo je to vlastne byť pokorným?
Je to schopnosť načúvať srdcom.
Schopnosť, ktorú sme všetci bez rozdielu dostali do vienka pri svojom narodení.
Schopnosť, ktorú sme mnohí z nás zabudli rozvíjať počas svojho rastu a bytia.
Schopnosť, ktorá je u mnohých bohužiaľ vedome nechcená tak, ako trinásta sudička v rozprávke o Šípkovej Ruženke.
Veď, čo sa stane, keď ju predsa len pozveme do nášho života?
NIČ .
Možno len ukážeme dobrú vôľu, ktorá je mnohokrát tak prepotrebná.
Pokora je vlastne sila v nás, ktorá nám umožňuje dokázať podať ruku aj ,,nepriateľovi“ keď potrebuje pomoc.
Pokora je zelené svetielko na semafóre do nášho vnútra.
Je to priepustka na druhú stranu brehu, kde nás čaká porozumenie a láska.
Porozumenie druhým a láska v nás.
To je všetko .... Odin