Aj vám je tak smutno z dnešnej doby? Čo týždeň to mladý zabije svojho rovesníka.... Kde tá mládež speje.... :'(
Ja sa len divim v akom svete zijeme. Ked si predatavim ze my sme sa cela partia hrali vonku od rana do vecera nasi nas videli az vecer... no moje deti tak urcite nepustim! Ved aby sa clovek bal uz ist von na ulicu :(
@lilka5566
@januska908 aká doba, za každým dieťaťom je rodič.Doba s tým nemá nič spoločné. Je to všetko o zázemí, príklade a výchove.
Mne sa v nedeľu odstrelil kamarát..
sice mlady nebol...jednoducho mu z tejto doby cvaklo😞😞😞v sobotu sme spolu volali pisali a v nedelu bum..
Veru je, dnes tie spravy... Som sa pytala muza, ze kde sa v 14,15,16 rocnych detoch berie tolko zloby a agresie, ze dobodaju druheho... Ja neviem ci tie decka vazne fetuju alebo co, ale my ked sme boli v takom veku, tak sme si maximalne vynadali a o 15 minut uz sme vymyslali co ideme zase robit...
@dadaa1234 ja som si vždy vynadala cez internet a to mi stačilo :D ale toto čo sa dnes deje,strach pustiť svoje deti do školy alebo proste iba vonku... Alebo s kamarátmi niekam :/ keď už aj najlepší kamarát vie zabiť... Neviem,no dnešné deti majú veľa toho k dispozícii a voľnosti. Ja som nemohla chodiť von do 15 .... A potom zo sestrou...
@askimbenim69 hrozne 😔😔 veľa ľudí akosi nezvláda túto dobu, a verím, ze nebolo to tak vždy, len sa o tom nevedelo, ako niektorí hovoria.
nielen vraždy ale aj sebevraždy mladistvých prudko stúpajú...niečo sa poserkalo zaručene a nie je to len rodičmi, určite aj doba na to vplýva, veď aj výchova podlieha trendom aj množstvo času koľko rodičia reálne trávia s rodičmi sa zmenšuje, decká síce majú materiálny luxus ako nikdy ale duše majú prázdne...
Myslim, ze hlavne by sme sa mali zamysliet my rodicia. Niekedy robime vo vychove take veci, ktore si myslime, ze su prospesne pre nase dieta. Robime za neho aj veci, ktore by mal zvladnut a prekonat sam. Pri kazdej prechadzke hladame chybu niekde inde, len nie v nasom dietati. Uz len v skole, ked ma problem so spoluziakmi, chodia rodicia do skoly a riesia take veci, ktore sme my dokazali v minulosti si vyriesit sami. Nebodaj ucitelka ma vacsie naroky na dieta, uz hned su reci, ze co ti dnesni ucitelia od deti vyzaduju. Ale my sme mali este prisnejsich ucitelov a prezili sme to a myslim, ze nam to do zivota dalo viac pozitivneho ako negativneho. Tym chcem povedat, ze neucime dnesne deti prekazky zdolavat, ale im ich odsuvame alebo ich zdolavame za nich. Potom pridu do kolektivu, kde sa stretavaju aj s nedorozumeniami, co je normalne, ale oni nie su schopni to zvladnut, ze im niekto odporuje. Bohuzial to v nich budi agresiu, nenavist a tie emocie sa v nich biju a potom vznikaju taketo emocne poruchy, ktore bohuzial vedu k hroznym zivotaohrozujucim situaciam. A potom su tu rodicia, ktore nemaju cas na deti, lebo doba je bohuzial taka. Dieta potom hlada utocisko niekde, kde mu poskytnu len malo porozumenie, vypocuju ho. Bohuzial casto su to partie, kde sa droguje, fetuje a tak. Naozaj budme tu pre svoje deti, ale nie drahymi vecami, dovolenkami a peniazmi. Najdime so na ne cas a kazdy den s s nimi porozpravajme. Vytvarajme si u nich doveru. A ked zbadame nejaky problem, riesme to. Nie je hanba vyhladat psychologa, hanba je nepomoct dietatu, ked to potrebuje.
@bambulka05 pekne si to napísala, presne tak to je aj s tými prekážkami aj s tým nedostatkom času stráveného s deťmi. Človek si povie, kedysi bolo ľu´dom ako ťažko, chudobní boli, od rána do večera makali na roli aby mali aspoň tých pár krumpľov, ale mladí sa nezabíjali a nepáchali samovraždy. Evidentne pre ľudí sa dá ľahšie zniesť materiálny nedostatok ako duševná a citová prázdnota, strata zmyslu. Vtedy aj keď dreli a boli zrobení a hladní, boli ale tie rodiny stále pokope, všetko riešili spolu počas dňa čo sa vyskytlo. Dnes keď si porovnáme, ráno sa celá rodina rozíde, každý člen niekde inde, jedno dieťa do škôlky, druhé do školy, každý rodič do inej roboty a väčšinu dňa sú odtrhnutí jeden od druhého a na tie deti to proste musí mať následok. Ďalšia vec, kamarátstva. Netvrdím, že dnes nie sú, ale dnes už neexistuje také to behanie s kamarátmi po vonku, bez rodičov. Toho sa všetci boja tak deti nepúšťajú len tak von, kým sú ešte menšie tak s nimi chodia von rodičia, ale čo tak s 10-ročným? Tak to ho radšej nepustia rodičia. Dieťa len na nejaký ten krúžok zavezú a potom buď doma a doma čo vie robiť, šup ho do virtuálneho sveta. Tie kamarátstva sa potom nevybudujú také silné a pevné ako kedysi keď sme na dvore boli spolu skoro celý čas až do tmy. Potom príde puberta, hľadanie samého seba, zmyslu života, prvé problémy a dieťa sa nemá o koho oprieť, slabá rodinná väzba, slabá kamarátska väzba, zrúti sa.
Nie je, spravy radsej nesledujem