Život detí vs. život dospelých
- Dieťaťu rastú zuby, bolia ho ďasná.
DOSPELÝ: ,,Fuuj vypľuj ten cumeľ, taký veľký chlapec s cumľom?? To sa nehanbíš? Daj mi ho!"
TEN ISTÝ DOSPELÝ: ,,Začína ma bolieť zub, idem si dať tabletku."
- Dieťa odmieta ísť k cudziemu človeku.
DOSPELÝ: ,,A čo si taký... Veď poď... Pooooď ku mneee, neplaač veď čo si taký rozmaznaný? Fuuj aký si zamamkovaný!"
TEN ISTÝ DOSPELÝ na ulici: ,,Čo si to dovoľujete? Prečo sa ma dotýkate?! Nepoznáme sa, ruky preč!!!"
-Dieťa odmietne na ihrisku požičať obľúbenú hračku.
DOSPELÝ: ,,Veď mu to požijať, daj mu to! Keď budeš taký skúpy, nikto ťa nebude mať rád! Takto som ťa nevychovala!"
TEN ISTÝ DOSPELÝ: ,,Nie, mobil ti nepožičiam! Mohol by si mi ho zničiť!"
-Dieťa si pýta hračku z reklamy.
DOSPELÝ: ,,Nekupuj mu ďalšie hračky. Má ich plnú izbu, veď ho úplne rozmaznáš! Má ich už dosť!"
TEN ISTÝ DOSPELÝ: ,,Bože akú skvelú kabelku som videla, musím si ju kúpiť!"
- Dieťa sa pýta na ruky.
DOSPELÝ: ,,Ved ho nevláč toľko po tých rukách, už je úplne rozmaznaný, fuj..."
TEN ISTÝ DOSPELÝ: ,,Bože, ako ten čas beží... Ako rýchlo mi tie deti vyrástli... Keby sa dal vrátiť čas a ešte si ich nachvíľu užiť ako malých... Vystískať si ich."
- Dieťa nevezmeš k známemu do auta, lebo nemá autosedačku.
DOSPELÝ: ,,Veď ho vezmi na ruky, čo sa môže stať?"
TEN ISTÝ DOSPELÝ: Sadne si do auta a zapne si pás...
🤷 Aj deťom treba rozumieť... Nič nerobia bez dôvodu.
Takze kedze si nekupujem nic z reklamy a posledna kabelka bola crossbody zo sportissima za 12 eur, lebo ta z 2007 sa mi minuly rok rozpadla, nemusim kupovat ziadne hracky z reklamy. Perfektne. 🤣
Moj ma citový vzťah k odrážadlu. Je to pre neho top hračka ktorú kedy od koho dostal, tak je jasné že nie rád ju požičiava. No prišiel k nám 5 rocny bratranec, mu ho zobral, nechcel vrátiť a vozil sa. Môj, vtedy 2,5r sa strašne rozplakal a utekal plakať do pivnice, ešte svokra za ním kričí čo je taký rozmaznany. Baby ja keď som to z okna videla a počula som zišla dole a, aj keď som pokojný človek, som také poriadky narobila len no. Aby môj syn plakal doma v pivnici bez povšimnutia len preto lebo jeho bratranec mu nasilu z rúk vytrhol odrážadlo lebo mu ho MUSI požičať za povzbudzovania svokry.
O tom požičiavaní som raz čítala pekný článok. Ako je pre deti tá ich hračka naozaj niečo veľmi hodnotné. Keďže si neuvedomujú hodnutu hmotných vecí, je to pre nich citová vec, proste och hračka ktorú majú radi. A nie nechcú sa s ňou podeliť a aj tak veľa mamičiek na tom trvá. Ale pre nich je tá hračka rovnako hodnotná ako pre nás auto alebo mobil a to tiež len tak niekomu na ulici nedáme kľúče do ruky že jasné veď si ho požičaj.