Ahojte, musím sa s vami podeliť o moje dnešné krasne prekvapenie. Pracovala som u nás na dedine v MŠ, kde som mala zmluvu do konca júna. Ostala som však tehotná a keďže som musela ísť na rizikové tehu, odišla som z práce asi 2 týždne ešte skôr ako som mala a tak som nestihla ani rozlúčku s našimi predškolákmi, čo ma veľmi mrzelo a aj to, že som sa s mojimi zlatíčkami ani nestihla rozlúčiť. Rozlúčka s predškolákmi bola na konci júna a po nej mi pani riaditeľka volala, že keď sa mi bude dať, mám sa zastaviť v mš. Neverila som vlastným očiam, keď som tam prišla a čakali ma tam darčeky od predškolákov. Bolo to také krásne, že si rodičia spomenuli aj na mňa, aj keď som tam už nebola. No a dnes, mi jedna mamička mladšieho chlapčeka doniesla domov ružičku na ukončenie šk.roku. Vôbec sa tým nemusela trápiť, veď už mesiac nie som v práci, ale ona mi to ajtak doniesla ako poďakovanie. To bolo také krásne, až ma to dojalo, že aj napriek tomu, že tam už nie som na mňa myslela a ocenila moju prácu s deťmi. Ako málo a zároveň tak veľa vie spraviť krásny deň.
@0anickamalicka veru je to krásne a úžasné povolanie. ja doteraz stretavam svoju vychovávateľka z družiny ktorá ma učila v 1triede a veru stále sa máme o čom porozprávať a je pekné aj to, že pri takom počte detí ktoré jéj prešli pod rukami si ma pamätá.



Vcera som bola pre nase pest.deti , su v dennom tabore...
Oproti mne bol otec s dcerou a ked som ich videla, prihovorila som sa im, lebo to bolo "moje" dieta z MS 😉
Po 12 rokoch sme sa videli ( ona ma teraz 14) a spoznali sme sa... To bolo take krasne, dojimave, ze si pamatala svoju uc.z MS
Takze ta chapem... Je to najkrajsie povolanie na svete 🤗🥰