"Ako to, že to viem?" doplnil Joel. Leo nesmelo prikývol a letmo sa na mňa pozrel previnilým pohľadom. Bolo zjavné, že je mu to nepríjemné.

"Drahý, bude lepšie, keď vás nechám samých." povedala som mu po tichu. Pokýval hlavou, že nie.

"Chcem, aby si tu zostala, si moja žena." povedal rázne a Leo sklopil pohľad. "Našiel som list, ktorý pred smrťou napísala mama. Všetko tam vysvetľuje." Leove oči sa vyplašene zahľadeli na Joela. Stále mlčal. "Vieš, veľa som premýšľal, ako ti to poviem. Tak veľmi som túžil po tom, aby si prišiel ty sám a priznal sa. Nenechal by si to bremeno na mne, aby som ho niesol sám. Pomohlo by mi to otvoriť sa. A ty si sa tváril, akoby sa ťa to netýkalo. Čo som mal robiť? Mal som usvedčiť a odsúdiť vlastného otca? Raz sa mi v súvislosti s týmto hriechom dostala do srdca jedna stať od Ježiša, chcel by si ju počuť?" spýtal sa priamo. Pozerala som na Lea. Vyzeral zničene. Rezignovane prikývol. 

"Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu." (Biblia, Ján 3:20-21) 

"A teraz mi povedz, otec, čo je podľa teba správne?" 

"Nič, čo som urobil tvojej mame nebolo správne. Najlepšie, čo z toho všetkého vzišlo si bol ty. Na teba som najviac hrdý. Za všetko, čo si dokázal a aký si silný." Leov hlas bol zničený. Joel si vydýchol a prehrabol si vlasy. Jemne sa naklonil a zúžil oči. 

Ihneď ako som sa umyla a obliekla si šaty, ktoré som si priniesla z domu, otvorila som dvere kúpeľne. Uvidela som Joela, ktorý stál pri okne, s rukami vo vreckách a vyzeral, že hlboko premýšľa. Neotočil sa dokonca, ani keď som k nemu pristúpila. Akoby sa sústredil na modlitbu. Pohladila som ho po chrbte. Stále mlčal. Až po chvíli sa otočil ku mne.

"Drahý, ako sa cítiš?" spýtala som sa ustarane.

"Všetko je v poriadku. Je to predsa prvý deň s mojou manželkou. Úžasné požehnanie." povedal nadšene. A však niekde hlboko v jeho očiach som videla niečo, čo som nevedela pomenovať. Možno strach alebo obavy? Chytila som ho za ruku a posadila sa s ním na posteľ.

"To, že som tvoja manželka neznamená, že sa budeš starať iba ty o mňa. Chcem byť pre teba aj dobrou poslucháčkou." povedala som odhodlane. S úsmevom prikývol a privrel oči. Chvíľu mlčal, tak ako to robil vždy, keď si chcel niečo premyslieť. 

"Celý ten čas som bol zvyknutý, starať sa skôr sám o seba, ako by sa mal o mňa starať niekto iný. Si úžasná žena, ďakujem." povedal odovzdane.

"Takže mi to povieš?" spýtala som sa opäť. Vydýchol si a sklopil pohľad na moje prsty. S láskou si ich vzal do dlaní a hladil ich.

"Dal som pripraviť raňajky pre moju manželku." povedal hrdo. Zasmiala som sa a odhryzla si z červenej papriky. Pobavene ma pozoroval. Vzal si toast a začal jesť aj on. Potom som sa napila čaju, ktorý voňal rovnako ako od neho. Prekvapene som zažmurkala. Ako to, že tu majú tento čaj? Pobavene sledoval môj výraz, keď som sa napila ešte raz.

"Poprosil som babičku, aby ich zásobila a postaral sa o to, aby ti ho pripravili ako prekvapenie na ráno." povedal skôr ako som sa stihla spýtať. Obdivne som sa na neho pozrela. Opäť sa usmial a bez akýchkoľvek ďalších slov pokračoval v jedení.

"Čo si si na mňa ešte pripravil?" spýtala som sa po tom, ako som si odhryzla z toastu. Tajomne sa mu zdvihol jeden kútik úst. Oči mu stmavli, ale neodpovedal. Zahryzla som si do pery. Nahol sa ku mne, vzal stolček s jedlom a položil ho na zem. Opäť sa otočil ku mne. Zaťal sánku a tvár si priblížil tak blízko mojej, až som pocítila jeho horúci dych na mojom líci. Palcom prešiel po mojej spodnej pere. Pootvorila som ústa a zalapala po dychu. Skúmavo sa zahľadel na moje pery, potom so zúženými očami skúmal moje oči. Cítila som ako sa mi vlieva červeň do líc.

"Hovoril som ti, aby si to nerobila. Strácam zábrany, keď ťa takú vidím." ticho povedal zastretým hlasom. Sucho som preglgla. Cítila som obrovské vzrušenie medzi nami.

"Akú?" spýtala som sa so zatajeným dychom. Vošiel mi prstami do vlasov a naklonil sa veľmi blízko mojich pier. Jemne sa ich dotkol.

"Keby si sa videla mojimi očami, pochopila by si." povedal vážne. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Z hlboka sa nadýchol a nervózne si prehrabol vlasy. Pomaly sa odtiahol a pobozkal ma na čelo. Vydýchla som. Prišiel k dverám a trochu neochotne ich otvoril.

Večer ďalej prebiehal veľmi pokojne a s radosťou. Joel mi predstavoval hostí, ktorých som nepoznala. Najviac som sa však tešila na Noemi a Davida. Boli v družnej debate s Mikaelom, ockom a mamkou. Keď sme k nim pristúpili, Noemi ma s láskou objala a dojato so slzami v očiach hovorila, aká som nádherná. David sa pridal a galantne mi pobozkal ruku. V mojom srdci mali svoje výnimočné miesto. Mikaelov tmavý pohľad ma priateľsky objímal. Tešil sa z nášho šťastia, akoby bolo jeho vlastné. To, čo hovoril o ňom Joel, mu vyžarovalo z tváre. Z debaty nás vyrušil ocko, ktorý ma prosil o tanec. Nadšene som prijala. Usmieval sa s hrdosťou v očiach, keď ma nežne držal v náručí.

"Takže, nakoniec to, čo som povedal na začiatku sa vyplnilo." povedal zamyslene. Prekvapene som na neho zdvihla obočie.

"Čo presne myslíš, oci?" spýtala som sa.

"Že už nie nadlho budem tým najlepším mužom v tvojom živote." povedal trochu melancholicky. Jemne som ho pohladil po líci a potajme mu šepla.

"Nikomu to nehovor, ale vždy zostaneš ten prvý." s ľahkosťou som sa usmiala a jeho tvár tiež zaplavil úsmev. Po dlhšej chvíli strávenej s ockom, k nám pristúpil Max a poprosil ocka, aby teraz s nevestou mohol tancovať on. Hravo sme sa na seba usmiali. Tanec s ním bola skôr zábava ako umenie. Vniesla do toho všetkého kúsok neviazanosti. Smiali sme sa presne tak, ako kedysi, keď sme boli malé deti.

Keď sme s Joelom vyprevadili aj posledného hosťa, chytil ma za ruku a nadšene ma viedol na terasu. Usadili sme sa spoločne na hojdačku. Tma už zahaľovala všetko navôkol. Jemné plamienky lampášikov vytvárali okolo nás tlmenú clonu svetla. Mohla som tak nepozorovane a potajme sledovať Joelovu tvár. Môj manžel. Usmiala som sa, keď som v duchu vyslovila tieto dve najkrajšie slová. Zrazu sa otočil ku mne a mlčky ma sledoval. Jeho tvár bola vážna, ale zároveň pokojná. Naklonil sa ku mne a oprel si čelo o moje. Privrela som oči.

"Si nádherná, dcérka." povedali obaja dojato. Opätovala som im úsmev a poďakovala. Inštinktívne som si pohladila prívesok na krku, keď ocko naštartoval a náš dom sa nám strácal z dohľadu. Z hlboka som sa nadýchla a moje vnútro zaplavilo vzrušenie z očakávania. Už o pár minút ma uvidí. Za pol hodinu sa stanem jeho ženou. Vďaka Bože, o tomto som snívala celý život a Ty si to dotiahol do najdokonalejších detailov.

Keď sme prišli pred penzión, zazrela som ozdobené Joelove auto. Zachvela som sa. Ocko mi pomohol vystúpiť a spoločne s ostatnými sme vošli dnu. Privítal nás majiteľ spolu s majiteľkou a doprevadili nás ku vchodu, kde sa mal odohrávať obrad. Vonku sa zhovárali ľudia. Vnútro mi zaplavila zvláštna tieseň. Vydýchla som a sústredila sa na kytičku, ktorú som držala v rukách. Podišli ku mne moje tri hlavné organizátorky. Šepkali mi nejaké povzbudzujúce slová, ktoré som úplne nezachytila, pretože som sa sústredila na to, kedy sa konečne môj pohľad stretne s jeho. Chvela som sa ako malé dievčatko pred školským vystúpením. Toto však bolo omnoho sladšie. Vnášalo mi to vzrušenie do podbruška. Majiteľka, po pár mojich ťažkých nádychoch a vydýchoch, prikývla a dala nám súhlas k tomu, že je všetko pripravené a obrad sa môže začať. Divoko sa mi rozbúchalo srdce. Keď sme vyšli von, uvidela som ako slnečné svetlo dopadá na siluetu Joela. Stál tam, otočený k horám a trpezlivo čakal. Užasla som. Zaznela jemná hudba harfistky a huslistu, ktorí oznamovali, že prichádzam. Všetci si posadali na svoje miesta. Ocko mi pomohol urobiť prvé pomalé, nesmelé kroky. Ako prvý sa otočil Mikael, ktorý sa naklonil k Joelovmu uchu a niečo mu pošepol. Joel otočil hlavu doboku a veselo sa usmial. Zazrela som na jeho ľavom líci moju obľúbenú jamku. Hlboko som sa nadýchla a sklopila zrak ku svojej kytičke. V ušiach mi zaznel jeho tichý hlas: "Moja jasmínová princezná." Keď som sa odhodlala znova zdvihnúť pohľad, prvýkrát som uvidela jeho pohľad. Do podbruška ma navštívil väčší počet motýľov. Keď mu slnko ožiarilo tvár, priletel ďalší tucet. Srdce mi začalo divoko bežať jeho smerom. Snažila som sa zhlboka dýchať a placho sa usmiala. Jeho výraz zvážnel a s jemne pootvorenými ústami ma ďalej sledoval. Jeho oči ma tak hypnotizovali, že som na okamih mala pocit, že sme tu len my dvaja. Keď som bola vzdialená pár krokov od neho, ocko ma pobozkal, Joelovi niečo pošepol a podal mu moju ruku. Potom si sadol k mamke. Joelov krok, keď ku mne vykročil, bol sebaistý a hrdý. Mlčky podišiel ku mne a jeho oči hovorili za všetko. Pobozkal mi jemne prsty. Srdce mi na malú chvíľu zastalo a kričalo jeho meno. Hudba zintenzívnela a vnútro sa mi stiahlo vzrušením. Naklonil sa ku mne a jemne sa dotkol perami môjho ucha. Boli horúce a slová, ktoré vyslovil ma pálili v mojom vnútri.

"Vitaj, moja jasmínová princezná. Úplne som sa stratil v tvojich očiach. Tvoja tvár, pery, celá ty, roztancovala si moju dušu. Si nádherná." 

Pocítila som výbuch vo svojom vnútri a zimomriavky mi prešli po celom tele. Ticho som šepla, ďakujem a na okamih stratila dych. Hanblivo som sa usmiala a on mi horúcim bozkom pohladil líce. Potom chytil moju ruku a položil ju cez svoju. Dvomi malými krokmi sme spoločne vošli do nášho spoločného splneného sna. Hory ma vítali svojou majestnátnosťou a pripomínali mi, kto je naším hlavným Svedkom. Zaplavila ma bázeň. Joelov sľub znel ako lahodná pieseň. A môj, bol to najkrajšie, čo som v svojom živote dokázala vysloviť . Zrazu nad nami vybuchli konfety a na nás dopadali drobné biele lupienky. Všimla som si Maxa a Janka ako ich držia v rukách a veselo sa usmievajú. Zaznelo nadšené tlieskanie. A Joel sa ku mne opäť naklonil.

"Konečne si moja." jeho slová horeli túžbou. Otočila som svoj pohľad k nemu. Oči mal naplnené láskou a nadšením. Keď zazneli slová, môžete pobozkať nevestu, chytil moju tvár nežne do dlaní a jemne a s láskou ma pobozkal. Položila som ruky okolo jeho krku a na okamih stratila dych. Jednou rukou ma majetnícky chytil okolo pásu a naposledy mi nežne pobozkal peru. Napokon sa odtiahol s úsmevom. Ešte chvíľu sa na mňa pozeral. Zahryzla som si do pery a on sa hravo usmial. Potom sme sa otočili k hosťom, preplietol si so mnou svoje prsty a ruku mi zdvihol do vzduchu.

"Moja manželka!" zakričal nadšene. Všetci sa začali veselo smiať. Hrdo mi búšilo srdce a snažila som sa koncentrovať na to, aby som neprestávala dýchať. Pomaly k nám začali pristupovať ľudia, nadšene nám gratulovali a tešili sa z našej lásky. Potom sme postupne všetci vošli dnu.

Ráno bolo nádherné. Nielen tým, že mi celé vnútro horelo nadšením a nedočkavosťou, kedy sa s Joelom stretnem. Ale aj preto, že keď som otvorila okno, teplé slnko ozdobovalo jasnú oblohu. Nebo malo takú farbu, akoby mi Boh daroval more priamo nado mnou. Usmiala som sa. Do uší mi vošiel jemný trilkot vtákov. Nevedela som si predstaviť krajšie prebudenie do nášho svadobného dňa. Na skrini viseli moje svadobné šaty so závojom a ja som sa vzrušením zachvela, keď som si predstavila Joelov pohľad ako ma vidí prvýkrát. Jemne som ich pohladila. Začula som tiché ťukanie na dvere. 

"Ďalej." povedala som s úsmevom. Vošla mamka a v rukách držala malú krabičku a kytičku. Prekvapene som sa na ňu zahľadela. 

"Dobré ráno, dcérka. Niečo ti priniesol kuriér." usmiala sa na mňa žiarivo, akoby sa to týkalo jej samotnej. Do vnútra mi vošla obrovská zvedavosť. Mamka mi obe veci podala, pobozkala ma na líca a nechala ma samotnú.

Prvá ma zaujala kytička. Bola celá biela, plná drobných jasmínových kvietkov a v strede niekoľko bielych ruží. Priam, akoby bola robená pre princeznú z rozprávky. Drobné trblietajúce kamienky jej dodávali nezvyčajnosť. Navrchu bol malý lístok. Ihneď som spoznala Joelove písmo a zamilovane sa usmiala.

Príď a staň sa pre mňa tou, ktorá vchádza s ponukou pokoja. Moja drahá, moja milovaná, jasmínová princezná.

J.

Zostávalo pár dní do našej svadby. Joel mi poslal sms správu, že sa chystá na letisko za Mikaelom. Dnes večer sme sa mali stretnúť. Hovoril o ňom s takým nadšením, že som začínala pociťovať jemný stres, či na neho v dobrom zapôsobím. Anetka mi nechala týchto pár dní dovolenku, aby som sa mohla sústrediť na svadobné prípravy. Mala som však okolo seba toľko úžasných ľudí, že som sa takmer o nič nemusela starať. Mamka, Sara a Nataly boli úžasná trojka. Navrhla som im, že by mohli robiť svadobné plánovačky. Všetko im išlo od ruky. 

Večer prišiel Joel pre mňa a odviezol ma do Mikaelovho prenajatého domčeka. Po ceste mi ozrejmil, že sa na dlhší čas zdrží. Tvár mu žiarila toľkou radosťou, akoby rozprával o bratovi, ktorého roky nevidel. Tešilo ma, vidieť ho šťastného. Vystúpili sme a Joel ma vzal za ruku. Pristúpil k domu a otvoril dvere. Bola som prekvapená, že vôbec nezaklopal ani nezazvonil a Mikael mal bez obáv otvorené dvere. Vnútri to vyzeralo veľmi skromne. Joel na mňa letmo pozrel a široko sa usmial. 

"Skúšal som, či to má stále tak ako za starých čias." na líci mu pohrávali jamky a ja som od neho nevedela odtrhnúť oči. 

"Hneď prídem, prosím, usaďte sa." zaznel príjemný hlas z kuchyne. 

Obaja sme si sadli. Na stole už bolo nachystané občerstvenie. Aký láskavý človek. Prejde takú dlhú cestu a ešte má chuť a čas nás obslúžiť, vošlo mi do srdca. Po pár minútach vyšiel z kuchyne vysoký mladý muž, s dlhšými tmavými vlasmi. Jeho pohľad bol hlboký. Joel vstal a veselo sa objali. Mikael položil obloženú misu na stôl a pristúpil ku mne. Tmavohnedé oči mu svietili pokojom. Veselo sa usmial a priateľsky mi podal ruku. 

"Rád ťa spoznávam, Lívia, veľa som o tebe počul. Konečne ťa môžem spoznať aj osobne." povedal milo. Prijala som jeho ruku a usmiala sa na neho. 

Večer prebiehal veľmi príjemne. Dokonca aj Nataly, ktorá sa spočiatku cítila trošku hanblivo, sa pridala k debate a keby Max nezasiahol, že si po ceste potrebujú aj oddýchnuť, zhovárali by sme sa do noci. Mamka si išla tiež ľahnúť, lebo potrebovala skoro ráno vstávať. Ostali sme len ja, ocko a Joel. Ocko sa nadýchol a s veselými očami sa na nás zahľadel. 

"Takže moja malá princezná sa stane onedlho manželkou. Je to zvláštny pocit." povedal trošku zlomene. Potom sa zahľadel na Joela a opäť sa z hlboka nadýchol. "Joel? Ako to vyzerá s prípadom?" opýtal sa zrazu vážne. Joel si prehrabol vlasy a chvíľu mlčal. Potom sa priamo pozrel na ocka. 

"Dobre. Pred pár dňami mi volal právnik, že pár dní po našej svadbe by sa mal začať súd. Termín ešte nie je presne určený. Vyzerá to tak, že aj Vilov otec pôjde na dosť dlhý čas do väzenia." 

"A čo Filip?" spýtal sa ocko ticho. 

"Pokiaľ na neho nepodáš trestné oznámenie, nebudú ho riešiť." 

Prekvapene som sa pozrela na ocka. Zdvihol sa, pristúpil k oknu a premýšľal. 

"Ahoj Lívia. Dúfal som, že sa budem môcť s tebou stretnúť." povedal sklesnuto. Zaťala som zuby a z hlboka sa nadýchla. Otočila som sa k rodine a zakričala im, že si na chvíľu odbehnem. Prikývli s úsmevom. Privrela som dvere a podišla k nemu o dva kroky. 

"Čo chcete?" spýtala som sa rázne. Filip si napravil kravatu a odkašľal si. Jeho tvár bola ustarostená. 

"Viem, že som tvojmu otcovi veľmi ublížil a mrzí ma to. Vždy bol ku mne priateľský a férový. Nechal som sa zviesť honbou za peniazmi." jeho hlas znel zlomene. Mlčala som a snažila sa reagovať čo najpokojnejšie. 

"Ak ste sa prišiel ospravedlniť, mal by ste navštíviť môjho otca, nie mňa." povedala som priamo. 

"Áno, viem. Ja som však prišiel za tebou. Ide o Lukáša. Už veľmi dlhý čas sa mi neozval, nedvíha telefón a nič o ňom neviem. Premýšľal som, že možno ty by si mi pomohla." zlomil sa mu hlas. Prekvapene som na neho zdvihla obočie. 

"Je to už niekoľko týždňov, čo sme sa videli naposledy. Neviem o ňom nič." povedala som pokojne. Narastal vo mne pocit ľútosti. Akýkoľvek tento muž bol, Lukáš je jeho syn a mal o neho starosti. Na tvári sa mu usadili ďalšie vrásky zo strachu. "Ak by som sa o ňom niečo nové dozvedela, dám vám vedieť." prisľúbila som mu. Prikývol a pomalým krokom sa stratil pri najbližšom rohu. Zanechal vo mne zvláštny pocit. Môj dobrý Pane, pomôž tomuto mužovi, zašepla som tichú modlitbu. Náhle sa pred naším domom objavilo Joelove auto. Vystúpil z neho, niečo hľadal na zadnej sedačke a potom sa pohľadom zastavil pri našom dome. Veselo sa usmial, keď ma uvidel. Srdce mi zaplesalo radosťou. Rýchlym krokom ku mne pristúpil a pobozkal ma na líce. 

Svadba bola nádherná, doladená do najmenšieho detailu. Keď sa skončil obrad, vošli sme do nádherne vyzdobenej sály. Hostia si posadali okolo okrúhlych stolov a nastal prvý tanec novomanželov. Zasnene som hľadela s akou ladnosťou a láskou sa pohybovali v rytme piesne. Neuvedomila som si, že ma Joel sleduje. Až keď tanec skončil a ja som sa otočila jeho smerom s úsmevom, zbadala som obdiv v jeho očiach. Jeho tvár bola vážna. Naklonil sa ku mne a letmo ma pobozkal na líce. 

"Vieš, že mám po boku tú najkrajšiu ženu zo všetkých tu prítomných? Dokázal by som sa na teba pozerať hodiny a neprestávalo by ma to baviť." usmial sa tak, že sa mu na lícach zjavili moje milované jamky. Placho som ho pobozkala na líce. Nečakal to a prekvapene zdvihol obočie. Napätie medzi nami prerušili čašníci, ktorí začali na stoly nosiť jedlo. Zazrela som, ako pobavene sa Joel na mňa pozerá. Sklopila som zrak a usmievala sa. Pod stolom mi vyhľadal ruku a nežne ma po nej pohladil. Spôsobilo mi to zimomriavky, ale snažila som sa sústrediť na jedlo. 

Večer ubiehal rýchlo. Po jedle sa s Joelom začalo zhovárať veľké množstvo ľudí. Ja som si prisadla ku Sare a debatovala s ňou o jej pocitoch. Žiarila šťastím. 

Boli dve hodiny ráno, keď sme sa rozlúčili s novomanželmi a rozhodli sa odísť zo svadby. Čakala nás ešte dlhá cesta domov. Premýšľala som nad tým, že už o dva týždne budem aj ja zažívať rovnaké pocity. Joel ešte stále držal volant a neštartoval. Po chvíli som sa otočila k nemu. Vyzliekol si sako a kravatu a odhodil ich dozadu. Pomaly si rozopol tri vrchné gombíky na košeli a pretrel si šiju. Zamyslene hľadel dopredu. Prehrabol si vlasy a otočil sa ku mne. Zazrela som mu v očiach únavu. 

"Si veľmi unavený, môj drahý?" priblížila som dlaň k jeho lícu a pohladila ho. Privrel oči a privinul sa k nej. Pomaly zdvihol pohľad ku mne a vzal moju ruku do svojich dvoch. Priložil si ju k perám a pokýval, že nie. 

"Predstavujem si, aké nádherné bude, keď si ťa odveziem po svadbe do nášho domu. Ty budeš mojou manželkou a ja už nebudem musieť čakať..." 

Nastal Sarin deň. Nevedela som sa dočkať, kedy ju uvidím v bielych šatách. Ako hlavná svedkyňa som jej sľúbila, že prídem hneď ako sa pripravím. S Joelom sme sa dohodli, že sa stretneme na mieste, keďže Janko chcel, aby bol s ním. Rozopla som obal na svojich šatách. Boli sýto červenej farby, posiate drobnými trblietkami. Ihneď ako som ich v salóne uvidela sa mi zapáčili. Vlasy som si natočila a sponou prichytila na jednu stranu. Tvár som skrášlila jemným make-upom. Lodičky som si vzala do prstov a obula si pohodlné topánky bez opätku. Ocko sa ponúkol, že ma k Sare odvezie. Ich svadba sa odohrávala v Sarinom rodisku, necelé dve hodiny cesty od nás. Rodičovský dom bol obrovský a pobehovalo v ňom množstvo detí. Na dvore sa zase tvorili skupinky ľudí. Chvíľu som sa cítila stratená, ale ihneď ako ma Sara uvidela, chytila ma za ruku a vtiahla do svojej izby. Bola útulná, naplnená príjemnou melódiou a vôňou. Na skrinke viseli jej svadobné šaty a na stoličke sedel fotograf. Sústredil sa na foťák. 

"Za chvíľu to všetko začne, prosím, buď stále pri mne." povedala jemne nervózne. Usmiala som sa na ňu a pohladil ju po chrbte. 

"Všetko bude úžasné, neboj sa. Najdôležitejší ste ty a Janko. Ostatné sú nepodstatné veci." povedala som pokojne a započula som ako mi v kabelke zapípala sms-ka. 

"Áno, máš pravdu, ale keď moja mamka je tak nervózna a trošku sa to lepí aj na mňa." uškrnula sa, ale okamžite sa jej výraz zmenil, keď dnu vošla žena s kozmetickým kufríkom. 

"A teraz si to užívaj, bude z teba princezná." stihla som jej pošepnúť, aby sa uvoľnila. Sadla si do kresla a veselo sa na mňa usmiala. Potom to už všetko išlo rýchlo. Fotograf behal kade-tade a fotil ju z každej strany, vizážistka ju upravila tak, aby sa cítila sama sebou a zároveň zvýraznila jej prednosti. A nakoniec som jej pomohla obliecť si svadobné šaty. Vyzerala naozaj ako princezná. Fotograf nám na záver spravil jednu spoločnú fotku. Keď bola Sara so sebou spokojná, zišla dole, aby postupne privítala všetkých hostí. Obdivovala som jej uvoľnenosť a bezprostrednosť ako ku každému pristupovala. Začínala som sa v takom hluku cítiť trochu stratená. Tak som sa rozhodla vojsť na toaletu, aby som mohla byť na okamih sama. Spomenula som si na svoj mobil. Na displeji svietila smska od Joela. 

Som uväznený v tvojej sladkosti. Aká si krásna, aká ľúbezná, láska moja.

Premenlivé jarné počasie pomaly nahrádzali letné teplé dni. Boli dva týždne do Sarinej a Jankovej svadby, tak sme sa dohodli, že si spolu posedíme na terase. Objednali sme si letný ovocný drink a veselo si rozprávali očakávania zo svadby. Najmä my ženy, muži sa skôr rozprávali o práci. Až teraz som zistila, že Janko bol stážistom v Joelovej firme. Ešte stále som sa dozvedala nové veci o svojom budúcom manželovi. A každá nová informácia bola pre mňa buď prekvapujúca alebo ohromujúca. Najviac som však na ňom milovala to, ako hlboko zakorenený bol v Bohu. To ako ma naučil vnímať ticho. Pri ňom nikdy nebolo nepríjemné, skôr ma učilo trpezlivosti. Sara mi rozprávala nejakú príhodu zo svadobných príprav a ja som si uvedomila, že nepočúvam. Vychutnávala som si ten pocit ako sedí vedľa mňa, hladí ma prstami po mojich prstoch a zaujato počúva Janka. Musela som sa prinútiť sústrediť opäť na Saru. Mlčky sa na mňa usmievala a prikývla. Týmto gestom chápala, čo sa mi premieta hlavou. Opätovala som jej úsmev. Po pol hodine Sare zazvonil telefón. Volala jej mamka, že nevie, čo má robiť. Nejaká teta sa rozhodla, že nepríde na svadbu, lebo nevie aký svadobný dar má priniesť. To by však nebolo až také hrozné, keby k nej nepatrili ďalší desiati členovia rodiny. Pobavene sme sa na ňu usmievali. A ona sa uškrnula a veselo pokrútila hlavou. Pozrela na Janka a pokrčila plecami. Ten sa ospravedlnil, vzal Saru za ruku a spoločne odišli riešiť "závažný" problém. Joel im hravo zakýval a poprial im veľa pokoja. Potom sa otočil ku mne a zamilovane sa na mňa zahľadel. 

"Aj my budeme také riešiť dva týždne pred svadbou?" spýtal sa pobaveným výrazom. 

"Nestraš," zasmiala som sa, "máme tú výhodu, že sme sa rozhodli pre malú svadbu. Som za to rada a teším sa na ňu." povedala som zasnene. Priblížil ku mne svoju tvár a jeho oči sa zaleskli. 

"Ja sa neviem dočkať toho, kedy svadba skončí." jeho hlas znel hlboko, až mi do vnútra prileteli moje známe motýle. Nežne ma pobozkal na líce. Placho som sklopila zrak. 

"Joel." zaznel ženský hlas, ktorý ma prinútil pozrieť sa hore. Nad nami sa vypínala krásna žena. Mala nádherné čipkované biele letné šaty. Čierne vlasy jej jemne viali od teplého vánku. Prekvapene som na ňu zažmurkala. Priblížila sa k Joelovi a pobozkala ho na líce. Letmo sa otočila ku mne a prezrela si ma od hlavy až po päty. Priateľsky som sa na ňu usmiala, ona však nereagovala a ihneď sa otočila naspäť k Joelovi. 

"Miriam." povedal Joel so zaťatou sánkou. Strhla som sa pri tom mene. Naplnil ma zvláštny pocit. 

Po troch hodinách strávených v oblasti penzióna, nás Joel odviezol na miesto, kde som sa celý deň tešila. Do nášho domu. Za slnečného svetla bol ešte krajší ako keď som ho videla naposledy. Ihneď ako som vystúpila, som si všimla záhradu posiatu množstvom drobných, farebných kvetov. Keď som podišla trochu nabok, za domom zacínal malý lesík. Okolie zdobil krásne udržiavaný trávnik. Navodzoval dojem zeleného koberca a nútil ma k tomu, aby som sa po ňom prešla bosá. Pomalými krokmi som sa prechádzala okolo. Dom bol takmer celý presklený. V tejto chvíli zahalený drevenými roletami. Joel sa ku mne priblížil a malý ovládač nasmeroval k oknám. Rolety sa okamžite začali odostierať. S pootvorenými ústami som sledovala ako sa celý dom otvára. Nadšene som sa usmiala. 

"Keď si budeš chcieť pustiť kúsok prírody do domu, stačí stlačiť zelený gombík." hravo podotkol Joel. Rukou mi ukázal, aby som podišla k dverám. Ešte stále som nemohla uveriť vlastným očiam. 

"Kto sa tu o to stará?" spýtala som sa na záhradu. 

"Máme záhradníka, ktorý sem chodieva trikrát do týždňa. Neboj sa, je taký diskrétny, že si ho ani nevšimneš." povedal pobavene. Celé vnútro mi naplnilo vzrušenie. Joel otvoril dvere a spoločne sme vošli dnu. 

"Všetko je to tu dychberúce." povedala som nadšene a pomalými krokmi sa prechadzala. Joel ma nadšene chytil za ruku a viedol ma ešte bližšie k zadnej stene. Do rúk mi vložil malý ovládač a ukázal mi, aby som stlačila žltý gombík. Poslúchla som. Stena sa pomaly odsúvala a my sme sa ocitli v zadnej časti domu, kde bola nádherná terasa. Uvidela som krásnu drevenú lavičku a obrovské hojdacie vajíčko. Iba pár krokov ďalej som zazrela lesnú cestičku, ktorá sa strácala medzi stromami. Vydýchla som úžasom.

"Takto nejako vyzerá raj?" spýtala som sa nahlas. Joel sa zasmial a usadil sa na lavičke. Ja som ešte stále nemohla uveriť vlastným očiam a zvedavo si obzerala okolie nášho domu. Joelova tvár hrala veselým úsmevom. "A čo je tu?" spýtala som sa, keď som pristúpila na kraj terasy. 

"Nemám pred tebou tajomstvá." povedala som rázne a posunula papierik smerom k nemu. Zaťal zuby a prehrabol si vlasy. Letmo sa naň pozrel. 

"Lívia? Chcem, aby si vedela, že keď som sa rozhodol pre teba, tak do nášho vzťahu som vložil celé svoje srdce. S najväčšou dôverou a láskou, akej som schopný." odmlčal sa a jeho pohľad zjemnel. Dojalo ma jeho vyznanie. Postavila som sa zo stoličky a naklonila sa k nemu. Prekvapene zdvihol obočie. 

"Milujem ťa, si zhmotnený zázrak v mojom živote." pošepla som. Hravo sa na mňa usmial a do očí mu vošli iskričky. Pohladila som ho jemne po tvári. Privrel oči. Keď ich otvoril, stiahol ma k sebe a ja som spadla na jeho kolená. Pobavene sa zasmial a na lícach sa mu zjavili jamky. Vážne som sa na neho pozrela. Tiež zvážnel a pohľad mu potemnel. Pomaly sa ku mne priblížil a pobozkal ma. Jemne a nežne. Zachvela som sa od túžby a rukami mu vošla do vlasov. Zrazu zazvonil jeho telefón. Zamračil sa a neochotne sa odtiahol. Postavila som sa a vrátila sa naspäť na svoje miesto. Volal mu Peter a súril ho k tomu, aby tie dokumenty priviezol k súdu, lebo ich tam potrebuje okamžite odovzdať sudcovi, ktorý tam pricestuje na jeho žiadosť. Malo to byť promptne a potichu. Nešlo tu už totiž iba o môj prípad s Vilom, ale hlavne o skorumpovaného sudcu a ďalšie závažné zločiny. Joel vzal zložku, pobozkal ma na líce a okamžite odišiel. Dúfala som, že už bude všetko také, ako predtým. Pohľad mi opäť padol na papierik od Lukáša. Do srdca mi vošla zvláštna ťažoba. Dúfala som, že Lukáš bude v poriadku. Hlboko som sa nadýchla a usmiala sa. Teraz môžem v plnosti prežívať radosť z našej svadby. Ďakujem, Bože. 

Práve som zamykala dvere knižnice, keď ku mne pristúpil Joel. Podišiel ku mne a tvár mi pohladil ružou. Nežne som sa usmiala a chytila sa jeho ruky. Priblížil sa ešte bližšie a privretým pohľadom ma skúmal. Do vnútra mi vbehli motýle. 

"To je pre teba." červenú ružu mi podal do ruky. Privoňala som si k nej.

"Ďakujem." usmiala som sa placho. 

Nežne sa na mňa usmial. Zdvihol sa a spoločne sme zaplatili pri pulte. Nasadli sme do auta a šli naspäť k Noemi a Davidovi. Keď sme vošli do izby, Joel sa unavene posadil. 

"Kedy si sa naposledy poriadne vyspal?" spýtala som sa ustarane. 

"Dnes." nadýchol sa a veselo sa usmial. 

Pokývala som hlavou. Pristúpila som k nemu a pomaly mu začala rozopínať gombíky na košeli. Moju tvár skúmal horúcim pohľadom. Pomohla som mu vyzliecť ju a pomaly mu podala biele tričko, ktoré mal prevesené cez stoličku. Sucho som preglgla, keď som uvidela jeho nahú hruď. Odkašľala som si a snažila sa sústrediť na to, aby si oddýchol. Napravila som vankúše a prinútila ho ľahnúť. Unavene na mňa zažmurkal. Prikryla som ho dekou a nežne ho pohladila po tvári. 

"Môj milovaný, prosím, teraz si oddýchni. Si úžasný muž, ale tiež potrebuješ spať. Nechaj Boha, aby aj On mohol vykonať to, čo je potrebné." pošepla som do ticha. Zamilovane sa usmial. Pomaly zúžil na mňa oči a potom ich privrel. Okamžite zaspal. Postavila som sa k oknu a pomaly si kľakla. Vložila som hlavu do dlaní a v duchu vyslovila tichú a naliehavú modlitbu. 

"Môj drahý Otče, Ty vieš, čo sa deje v našich životoch. Urob zázrak. Osláv sa a pomôž nám, prosím. Potrebujeme Ťa, aby si nám ukázal smer a viedol nás. A hlavne pomôž Lukášovi dostať sa z tej nesprávnej cesty. Požehnaj ho Tvojou múdrosťou a udeľ mu Tvoju milosť a odpustenie. Ďakujem, že si tak starostlivý. V mocnom mene Ježiš Kristus. Amen."

Keď Joel zaparkoval, poprosil ma, aby som dnu vošla sama, že zachvíľu príde za mnou. Vraj si potreboval ešte niečo rýchle vybaviť. Prikývla som a priamym krokom sa vybrala k dverám. Videla som, ako ma jeho pohľad sleduje, až kým som nevošla. Lukáš už sedel v rohu na sedačke. Bol otočený chrbtom a niečo si prehliadal na mobile. Nadýchla som sa a sebaisto k nemu pristúpila. 

"Ahoj." povedala som rázne. Ihneď vypol telefón a postavil sa. 

"Lívia, som rád, že si prišla." jeho pohľad bol pokornejší ako naposledy. Posadila som sa oproti nemu tak, aby som videla na dvere. Objednala som si pomarančový džús. Lukáš si odpil z kávy a odkašľal si. Oblizol si pery a v zápätí sklopil zrak. 

"Tak, čo si chcel?" spýtala som sa prvá. 

"Veľmi ma mrzí, ako som sa včera správal. Neviem, čo to do mňa vošlo. Asi to bol tlak z toho, že sa budeš vydávať a že by som ťa mohol definitívne stratiť." hovoril ticho a ospravedlňujúco. Vo mne to však vyvolalo ešte väčší hnev. 

"Lukáš, čo to rozprávaš? Ja som ti nikdy žiadnu nádej k tomu, že budeme spolu nedala." povedala som rázne. Prikývol. 

"Potrebujem zájsť ešte za Petrom. Nevadilo by ti, keby sme išli o niečo skôr? Naobedujeme sa tu u babičky a potom môžeme ísť." 

"Mohla by som sa ešte na chvíľu zastaviť doma? Chcem sa pozrieť na ocka a zistiť ako sa má." 

"Samozrejme. Nezabúdaj však, že tvoj otec nevie, že si sa to dozvedela. Povedal mi, že počas našich svadobných príprav ti nechce spôsobovať žiadne starosti." 

"Môj drahý ocko. Vždy sa ku mne správal tak láskavo." usmiala som sa pre seba. 

"A ako vlastne vyzerajú naše svadobné prípravy?" spýtal sa zvedavo. Široko sa usmial a vo vnútri sa mi vyrojili moje známe motýle. 

"Dobre, všetko už je takmer pripravené, chcela som sa s tebou o tom porozprávať. Bude dobré, aby sme spoločne obzreli sálu a dohodli sa na obrade. Neviem ako by si si ho predstavoval ty." moje oči zažiarili radosťou a nadšením. Jeho pohľad zjemnel a pohladil ma po líci a potom prešiel až ku krku. Zachvela som sa. 

Ráno bolo iné ako predošlé. Viac som si začala uvedomovať svoj život. Akoby mi niekto otvoril oči a ja som sa mohla z hĺbky nadýchnuť. Dokonca aj moja modlitba k Bohu bola iná. Otvorenejšia, priamejšia, ľahšia. Ako keby som sa rozprávala s niekým, koho dobre poznám. Srdce som mala naplnené jasným pokojom. Nič ma nezväzovalo. Začula som jemné klopanie na dvere. 

"Áno?" povedala som do ticha. Dvere sa otvorili a uvidela som Joelovu veselú tvár. V rukách držal podnos s raňajkami. Usmiala som sa a on podišiel ku mne. Posadila som sa a on mi podnos položil na nohy. Potom ma pobozkal do vlasov. 

"Ďakujem." s láskou som sa na neho pozrela. Prisunul si kreslo vedľa mňa a posadil sa. Usmial sa na mňa. S chuťou som sa pustila do jedla. Joel vytiahol mobil a niečo doňho ťukal. Ovanula ma príjemná vôňa čaju. Ihneď som sa napila. Po chvíli mobil položil na stolík a pobavene sa na mňa pozrel. 

"Ako si sa vyspala?" 

"Výborne. Ani neviem, ako som zaspala. A ty?" odhryzla som si z obloženého toastu. 

"Mal som ešte nejaké pracovné povinnosti, ale som rád, že už môžem byť pri tebe." tvár mu znežnela. Uvidela som však únavu v jeho očiach. Odložila som podnos a chytila ho za ruku. Pritiahla som ho k sebe. Veselo si ku mne sadol. 

"Vilo má veľký vplyv. Má za sebou rôznych ľudí. S Petrom a Mikaelom sa nám podarilo dostať k jeho náväznosti až do politických kruhov." prekvapene som zažmurkala, keď spomenul Mikaelovo meno. 

"S Mikaelom?" zopakovala som so zdvihnutým obočím. 

"Áno, je to môj blízky priateľ. Pracuje v zahraničí a má blízke kontakty s vplyvnými ľuďmi tam u nich. Aj vďaka nemu som sa dostal k týmto informáciám. Keď sa to dozvedel, ihneď za mnou priletel. Úžasný priateľ." jeho oči sa zablisli. Zamyslela som sa a mlčala. Svoj pohľad som uprela na fotku, ktorá mi už pár dní vŕtala v hlave. Joel si toho všimol a zahľadel sa mojim smerom. Mlčky ma pozoroval. Začal si veselo pískať príjemnú melódiu a ja som sa strhla. Keď som sa na neho pozrela, prekvapene na mňa zdvihol obočie. 

"Čo ťa trápi, moja milovaná?" skúmal moju tvár. Nervózne som sa pomrvila na mieste. 

"Keď som zdvihla tvoju fotku, vypadol odtiaľ malý lístok.." odmlčala som sa a zakašľala. Nevedela som ako správne formulovať otázku, aby to nevyznelo ako výsluch. 

"O žene, ktorá ma zmenila?" pobavene na mňa zdvihol ľavé obočie. Zamračila som na neho obočie. Jeho pery zvážneli. 

"Si prekrásna, keď spíš a usmievaš sa zo sna." šepol mi do vlasov. Teplo mi vchádzalo do líc. Rýchlo som sa posadila a pozrela sa bližšie do jeho sýtomodrých očí. Ešte stále sa usmieval. Vystrela som dlaň a prstom nežne pohladila jeho jamku na líci. 

"Snívaš sa mi?" zmätene som sa pozerala na jeho pery, oči, jeho samotného. Široko sa usmial a zažiarila mu celá tvár. Neverila som vlastným očiam. 

"Chýbala si mi." povedal hlbokým hlasom. Približoval sa ku mne, až sme sa dotkli nosami. Jemne sa obtrel lícom o moje líce. Opäť som sa zachvela. Potom ma pomaly pobozkal naň. Sadol si blízko mňa, chytil moje dlane do svojich a skúmavo sa na mňa zahľadel. Prekvapene som nahla hlavu nabok. 

"Prečo sa na mňa takto pozeráš?" zahryzla som si do pery. Náhle svoju ruku položil na môj chrbát, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Horúcim, túžobným a naliehavým bozkom. Celé moje vnútro naplnili jemné kŕče túžby. Bozk si užíval a ja spolu s ním. Ani jednému z nás sa nechcelo odtiahnuť. Jemne ma hladil po vlasoch a vo mne to ešte viac umocnilo túžbu po ňom. Pomaly sa odtiahol a nežne mi pobozkal ešte spodnú peru. Zhlboka som sa nadýchla. Ucítila som jeho vôňu. Vážne zaťal svoju sánku a oči sklopil na moje ruky. Prstami ma pohladil po mojich. 

"Nevedel som sa dočkať tohto okamihu." zdvihol pohľad a hlboko sa na mňa zahľadel. 

"Ani ja." sklopila som zrak. Prstami mi chytil bradu a zdvihol moju tvár, aby ma mohol ďalej skúmať. Nebolo to nepríjemné. Skôr ma to napĺňalo ešte väčšou túžbou po ňom. Chvíľu na mňa hľadel a potom ma zovrel v náručí. Zamilovane ma pobozkal do vlasov. 

Práca ubiehala rýchlo a ani som si neuvedomila, boli štyri hodiny. Anetka sa už chystala domov a ja som sa ešte zhovárala s mladými študentami, ktorí hľadali knihy pre svoje práce do školy. Keď som skončila, David ma už čakal v aute. Poďakovala som mu za jeho trpezlivosť a on ma s úsmevom ubezpečil, že mu čakanie vôbec nevadí. Naučil sa počas toho, keď na niečo alebo niekoho čaká, zhovárať s Bohom. Obdivne som sa na neho usmiala. Keď sme prišli domov, zaplavil ma pocit radosti. Ako keď sa dieťa teší na darček. Spýtala som sa Noemi, či jej Joel nevolal, kedy presne príde. Odpovedala mi, že nie. Chvíľu sme sa zhovárali a potom som sa rozhodla ísť hore. Noemi mi ešte podala misku s ovocím, keďže som nemala chuť na večeru. Usadila som sa v kresle a zadívala sa na Joelovu usmiatu tvár na fotke. V mysli som zablúdila do svojim spomienok. Vzala som si ovocie z misky a myšlienkami som sa dostala k nášmu prvému bozku. Usmiala som sa. Aké vzácne, že teraz sedím v jeho izbe. Pokrútila som si snubný prsteň na prste. A čoskoro sa stanem jeho ženou. Zrazu mi zazvonil telefón. Prekvapene som sa na neho zamračila. Bolo to neznáme číslo. Vzala som mobil do rúk a chvíľu naň pozerala mlčky, potom som zdvihla. 

"Prosím?" povedala som vážne. 

"Lívia, to som ja, Lukáš." jeho hlas znel vážne. Mala som chuť okamžite mu zložiť. Niečo vnútri ma však prinútilo počúvať. 

"Čo ešte chceš?" spýtala som sa znechutene. 

"Dostala si papiere?" zmenil farbu hlasu. 

"Pýtala som sa, čo ešte chceš?" do môjho vnútra vchádzal hnev. 

"Poznáš ma lepšie, ako ja samú seba." povedala som ticho. On mlčal. Čakal, čo poviem. Nechával mi priestor. "Lukáš mi tu nechal ešte nejaké papiere." 

"A ty sa bojíš do nich pozrieť." dopovedal za mňa. Opäť som užasla. "Nič, čo tam je napísané nezmení fakt, že si úžasná a staneš sa mojou ženou. Budem za to bojovať, aj keby som mal precestovať celú Zem." do srdca mi vošla obrovská láska. Tento muž je úžasný. Vždy vie, ako mi dodať odvahu, pomyslela som si. 

"Ja som sa ťa ani nespýtala ako sa máš ty? Ako to vyzerá s projektom?" 

"Dnes pricestoval môj právnik a za pár minút sa stretneme s otcom. Rozprával som sa s investormi a všetko im vysvetlil. Vždy sme mali dobré vzťahy, takže mi veria, že s tým nemám nič spoločné." hovoril pokojne a vyrovnane. Ako rozprával, odhodlala som sa otvoriť zložku, ktorá bola od Lukáša. Očami som čítala, čo sa tam nachádza. Okamžite som spozornela, keď som zazrela názov otcovej firmy. Zaplavila ma triaška.

"Lívia, si v poriadku?" znel Joelov naliehavý hlas. Mlčala som. "Lívia!" povedal rázne. Strhla som sa. 

"Tu je písané otcovo meno. V projekte, v ktorom vystupuješ ty ako zriaďovateľ, je napísané, že otec podpisoval všetky dodacie faktúry pre váš projekt. Môj otec spolupracoval s tvojim?" Úplne som zamrzla. Zahryzla som si do spodnej pery. Joel si vzdychol. 

Čo robiť v tomto prípade, Bože? Všetko sa to valí, akoby ma to chcelo celú zničiť. Pokrútila som hlavou a bojovala proti myšlienkam, ktoré ma presviedčali o beznádeji. Zdvihla som sa zo stoličky a vošla na WC. Keď som otvorila dvere, rozsvietilo sa svetlo a ja som sa ocitla oproti veľkému zrkadlu. Uvidela som svoju tvár a hlboko som na seba uprela pohľad. Nedovolím, aby si vyhral. Viem proti komu bojujem a viem, o čo ti ide, hovorila som do ticha. Hlboko som sa nadýchla a zavrela oči. Predstavila som si Joela. Jeho objatie, ktorým má celú zahaľuje do pokoja. V predstavách som si spomenula na postavu Ježiša a pocity, ako som sa cítila pri Ňom. Zaplavil ma tichý hlas, ktorý mi pokojne šepkal:

Podriaďte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a On sa priblíži k vám. Očistite si ruky, hriešnici, a vy, vnútorne rozpoltení, posväťte si srdcia!

Jakubov 4:7-8

Pomaly som otvorila oči a opäť sa na seba pozrela. Do srdca mi vošla istota. Nechcem sa už viac ničoho báť! Volala som v duchu. Tebe to prenechám, Pane. Viem, že Ty si najlepším Tvorcom všetkého. Začula som jemné klopanie na dvere. 

"Vstúp, Anetka." povedala som pokojne, opláchla si tvár a vošla naspäť do kancelárie. 

"Si v poriadku?" spýtala sa starostlivo. Prikývla som a usmiala sa na ňu. V rukách držala nejaké papiere. Podišla ku mne a podala mi ich. 

"Ahoj." povedal pokojne. 

"Ahoj Lukáš, čo tu robíš?" spýtala som sa priamo. Vzdychol si a vzal si do ruky šálku kávy. Odpil si a skúmavo sa na mňa pozrel. 

"Neozvala si sa a onedlho začne pojednávanie." povedal vážne. Zamrazilo ma, keď som si spomenula na Vila a jeho otca. Chvíľu som mlčala, potom som si sadla za stôl a ponúkla mu kreslo oproti. Usmial sa. 

"Nepotrebovala som tvoju pomoc, môj snúbenec sa o to postará." povedala som pokojne. Lukáš sa zamračil a odkašľal si. Jeho tvár bola na okamih zachmúrená. Premýšľala som, či nemal Joel v niečom tak trochu pravdu. 

"A ako ti chce pomôcť niekto, kto má problémy so zákonom?" spýtal sa mierne nahnevane. Prekvapene som na neho pozrela a zažmurkala. 

"Ako vieš, že má problémy... ?" nedopovedala som. 

Zvierala som lístok v dlani a premýšľala. Kto je tá žena, ktorú spomína? Prekvapene som sa opäť zahľadela na jeho písmo. Letmo som pozrela na fotku. Zaplavila ma zvedavosť. Posadila som sa na posteľ. Hlavou mi vírili myšlienky. Je mi jasné, že Joel mal vo svojom živote viacero žien. Z tohto však vyznievalo niečo omnoho vážnejšie. Aspoň tak som si to myslela. Vrátila som lístok naspäť a hľadela na mobil, ktorý bol položený vedľa mňa. Mohla by som sa spýtať Joela, ale čo by to zmenilo. Moja láska k nemu presahovala každé zistenie. Nadýchla som sa a snažila sa viac k tomu nevracať. Otvorila som dvere a vyšla dole do jedálne, kde Noemi už chystala večeru. Cítila som jej nádhernú vôňu a posadila sa. 

"David tu nie je?" spýtala som sa so záujmom. 

"Nie, onedlho príde. Išiel k našim susedom. Sú to mladí ľudia, ktorí sa sem prisťahovali len prednedávnom. Majú jedno malé, krásne dievčatko. Nádherná rodina. Žiaľ, muž prišiel o prácu, tak sa David rozhodol pomôcť im. Pokiaľ Joel nepríde. Sľúbil, že ho zamestná na jednej zo svojich stavieb. Dovtedy sa im snažíme finančne vypomôcť. Sú veľmi vďační. Žena doma šije nádherné veci, ktoré sa snažím predávať vo svojom obchodíku." usmiala sa a pokračovala v miešaní šalátu. 

"Ste naozaj výnimočná rodina." opätovala som jej úsmev. 

"Ďakujem. Ako sa ti páči izba?" spýtala sa a položila šalát na stôl. Potom si sadla oproti mne. 

"Veľmi. Som rada, že môžem byť tam, kde cítiť Joela." vedela som, že Noemi môžem povedať všetko. Jej tvár znežnela. 

"Je mi obrovskou radosťou, moja drahá. Ani nevieš, akú veľkú radosť mi to robí." povedala dojato. Nežne som ju pohladila po dlani. "Vieš, som šťastná za to, aká si. Veľmi mi pripomínaš moju dcérku, keď bola v tvojom veku. Je to pre mňa obrovský Boží dar, že si sem, do našej rodiny, prišla práve ty." povedala zlomene. Počúvala som zaujato. 

"Aká bola tvoja dcéra?" spýtala som sa a opäť pohladila jej dlaň. Zamyslela sa a dojato sa usmiala. 

"Bola nádherná. Nielen svojim zovňajškom, ale hlavne svojim srdcom. Milovala ľudí a hlavne deti. Vždy, keď s nejakým trávila čas, jej tvár žiarila. A deti ju milovali. Bola stvorená pre materstvo. Vieš, keď sa zoznámila s Leom, Joelovým otcom, boli sme prekvapení. Leo bol iný. V tom zmysle, aby si chápala, mal veľmi rád ženskú spoločnosť. Bola som prekvapená, že si Marry vybrala práve jeho." keď to dopovedala, ustarane si vydýchla. Chvíľu mlčala a ja som čakala. Videla som, že potrebuje čas. "Tvrdila mi, že Leo sa zmenil. Miluje ju a nikdy jej neublíži. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť a nechcela som zasahovať do ich vzťahu. Veľmi som sa za nich modlila. Keď sa vzali, boli skutočne šťastní. Začala som veriť tomu, že ju Leo naozaj urobí šťastnou. Potom otehotnela." opäť stíchla a zahľadela sa do okna. "Jej tehotenstvo bolo dosť náročné. Bývalo jej často zle a celé dni preležala. Leo bol zvyknutý chodiť do spoločnosti. Nudil sa s ňou doma. Marry sa na dieťatko veľmi tešila a bola ochotná pretrpieť čokoľvek. Raz, keď som vychádzala z obchodu, zazrela som Lea v spoločnosti inej mladej ženy. Veľmi ma to ranilo. Marry som to však nepovedala. Mala dosť starostí aj bez toho a keď sa narodil Joel, všetko sa upokojilo. Leo bol hrdý otec a miloval ich oboch. Staral sa o nich príkladne. Potom Marry otehotnela opäť." zmĺkla a vzdychla si. 

"Joel má súrodenca?" spýtala som sa prekvapene. Prikývla. Čakala som na pokračovanie. 

"Joel bol nádherné dieťa. Prinášal do našej rodiny obrovskú radosť. Leo sa hrdil svojim synom a tešil sa na ďalšie dieťa. Marry však ochorela. Dostala silnú chrípku a hneď nato obojstranný zápal pľúc. O dieťatko prišla." do tváre sa jej nahrnuli slzy. Veľmi som s ňou súcitila. Muselo byť ťažké o tom rozprávať, nieto to zažiť. Objala som ju a ona sa schúlila. Za okamih sa odtiahla, utrela si oči a pohladila ma po tvári. Nežne sa usmiala. 

"Joel o tom vie?" spýtala som sa so záujmom. Prikývla. 

"Tak na tomto budem musieť ešte popracovať." pousmiala som sa. 

"Moja milovaná, ja na tom pracujem každý deň. To nie je definitívne rozhodnutie, ale proces. Môžu sa stať veci, ktoré ťa vykoľaja natoľko, že zabudneš ako požehnane si sa cítila včera. Pocity, ktoré nás ľudí veľakrát ovládajú, nemusia ukazovať pravdu. Tou Pravdou je vždy iba Ježiš." 

Moje srdce zahorelo. Jeho slová mali takú hĺbku, že ma zaplavovali úplne celú. 

"Ďakujem Bohu, že ťa mám. Milujem ťa a milujem tvoju dušu, ktorá horlí pre Ježiša." povedala som dojato. Bola som šťastná za to, ako nakoniec táto situácia dopadla. Nevedela som ako, ale verila som, že všetko bude v poriadku. 

"Milujem ťa, moja drahá." 

"Nechceš vedieť, čo sa vlastne stalo?" spýtala som sa pokojne. Bola som pripravená povedať mu všetko. S ním som sa už viac ničoho nebála. 

"Drahá, prečo mi neberieš telefón?" jeho hlas bol mierne napätý, ale aj napriek tomu spôsobil, že sa v mojom vnútri rozhorelo srdce. 

"Prepáč mi, prosím." povedala som ticho. 

"Lívia, cítiť z tvojho hlasu strach. Čo sa deje?" pýtal sa skôr zo záujmu. Nebolo z jeho hlasu počuť výčitku. 

"Nevolal ti právnik?" spýtala som sa so stiahnutým hrdlom. 

"Volal. Chcem to však počuť od teba." povedal nežne a pokojne. Zdvihla som sa a pomaly sa začala prechádzať po obývačke. Očami som sledovala fotografie, ktoré boli položené nad krbom. Uvidela som tam malé modrooké bábätko s kučeravými vlasmi, ako sa usmieva na mladú krásnu ženu. Predpokladala som, že je to Joel s mamou. Pohladila som ju. 

"Bol si úchvatné bábätko." usmiala som sa na fotografiu. Joel na druhej strane mlčal. Predpokladala som, že asi premýšľa, prečo som to povedala. 

"Prepáčte, pán advokát, ale nemôžem to podpísať." povedala som rýchlo a sklopila svoj pohľad. Videla som, ako pero položil na stôl. 

"Slečna, čo sa deje?" spýtal sa prekvapene. Mlčala som a jedna zo sĺz padla priamo na náš stôl. 

"Prepáčte, že som vás obrala o váš čas." povedala som náhle a vybehla von. Utekala som najrýchlejšie, ako som vedela. Neviem, ako dlho. Slzy mi zastierali pohľad, takže som ani nevidela, kde som. Vytiahla som mobil a zavolala taxík. Prišiel asi o desať minút na to. Poprosila som vodiča, aby ma odviezol na adresu Noemi. Bola prvá, ktorá ma napadla. Potrebovala som niekoho, kto sa nebude pýtať a u koho sa budem cítiť v bezpečí. Ich dom mi pripomínal Joela. Túžila som po jeho blízkosti. O pár minút na to taxík zastavil pri dome starých rodičov. Zaplatila som a chvíľu len tak stála pred domom. Jeho okolie bolo posiate zelenou trávou. Dookola zdobené drobnými farebnými kvetmi. Osvecovala ich pouličná lampa. Hneď na terase pri dome bolo hojdacie kreslo a lavička. Pomaly som vstúpila na terasu a posadila sa do kresla. Bola zima, ale cez kreslo bola prehodená hrubá deka. Prikryla som sa ňou. Vnútri sa svietilo. Vedela som, že sú doma. Potrebovala som však chvíľu na uzrejmenie všetkého, čo sa stalo. Vo vrecku mi začal zvoniť telefón. Keď som pozrela na displej svietilo na ňom meno, po ktorom moje srdce túžilo už od rána. Vedela som, prečo mi volá. Advokát mu musel všetko povedať. Opäť sa mi nahrnuli slzy do očí a jeho meno na displeji sa rozmazalo. Nedvíhala som. Hoci ma to na srdci veľmi bolelo. Nevedela som, čo by som mu mala povedať. Po chvíli mi mobil začal zvoniť opäť. Vložila som ho naspäť do vrecka a mlčky hľadela na tmavú oblohu. Slzy mi stekali po tvári. Zrazu sa otvorili dvere a v nich sa objavila Noemi. Prekvapene podišla ku mne. 

"Drahá, čo tu robíš?" spýtala sa vystrašene. 

"Prepáč mi Noemi, že som ťa takto prepadla, ale bola si prvá, ktorá mi napadla." povedala som zlomene. 

"Poď prosím dnu, uvarím ti čaj." povedala láskavo. Postavila som sa a rukou ma podoprela okolo pásu. Zahrialo ma toto gesto. Vstúpili sme do priestrannej obývačky, David tam nebol. Sadla som si na sedačku a Noemi si ku mne prisadla. Pohladila ma po dlani. 

"Vy ma sledujete?" spýtala som sa vydesene. 

"Hm, koľká nezdvorilosť. Neučili ťa, že je slušné odzdraviť?" jeho pobavený výraz ma desil. 

"Čo chcete?" spýtala som sa priamo. 

"To ty dobre vieš. Snúbenec ti odišiel veľmi ďaleko. A hádaj vďaka komu?" začal sa hlasno smiať a potom na mňa zapichol drsný pohľad. Striasla som sa. 

"To vy ste zapríčinil, že má problémy s investormi?" 

"Tak, povedzme, že som rozvíril vodu. Postaral sa o to jeho otec. Dôveroval nesprávnym ľuďom. Tak trošku som mu v tom pomohol." povedal pobavene. Neveriacky som na neho hľadela. O čo mu vlastne ide?