skúsenosť
Vianoce v nemocnici.
Tento rok sme si Vianoce naozaj neužili.Namiesto pohody doma ,nás čakal strach a bezmocnosť v nemocnici. Slepé črevo sa ozvalo nečakane a nezvyčajné. Nezačalo bolesťou ale teplotami v chrípkovom období a tak sme si mysleli že nášho syna potrápi len chrípka. Za dva dní však prišla hnačka ,zvracanie a bolesti v brušku. Aj p.doktorka to pripisovala začínajúcej viroze. No po neutišujúcej bolesti,teplotách a zvýšenému CRP nás na druhy deň poslala k chirurgovi a ten na pozorovanie do nemocnice. Ešte synovi urobili sono ale nič nebolo vidieť kvôli plynom. A tak po zvyšujúcom crp a neutišujúcim bolestiam a teplotám sa rozhodli vybrať sl.crevo. A môžme byt radi že tak urobili.Nález bol vážny, črevo už bolo odumreté. Nasadili antibioticku liečbu a infuzky.
Ležali sme na chirurgii. Syna mi doviezli na druhý deň ráno, za celý deň nič nevipil resp.aj pár lyžíc čaju vyvracal.Na druhy deň to iste bolo to strašné, bol stvrtok a malý od nedele nič nevypil a nejedol okrem infúzie kt.mu kvapkala tak pomaly že som sa z toho išla zblázniť. A to nehovorím o čase keď ho bolo treba odpojiť a pripojiť kvôli cikaniu,trvalo to večnosť. Mala som pocit, že si ma pani sestričky pomylili s kolegyňou. Chodili na izbu fakt len v tedy keď som zazvonila, žiadna kontrola.Mala som pocit že sme na obtiaž. Snažila som sa pýtať či je jeho stav normálny, či to čo vyvracal aj keď neprislucha farbou tomu čo som do neho horko ťažko dostala je normálne, hovorila som že je uplne slaby,hladny smädný ,nech mi donesú teplomer... všetko brali jedným uchom dnu a druhým von.
Ešteže prišiel na druhy deň pediater, urobil poriadky, nasadil nové antibiotiká ,(opytal sa ma koľko infuzii prijal a konečne mi niekto dal za pravdu,že to je nedostatočné! Lebo dovtedy som len počúvala,nebojte veď má infúzie alebo veď doktory vedia...) pretože z výsledkov bolo jasné že malý mal už z odumreteho čreva bacila a bol dehydrovany. Ani nechcem pomyslit čo by sa stalo , keby neprešiel!
A preto toto píšem!
Rodičia nedajte sa, pýtajte sa, buďte so svojimi deťmi v nemocnici aj napriek tomu že už sú väčšie (môj mal9)a dožaduje sa rozhovoru s lekárom nenechajte sa odbiť sestričkou ako som to robila ja.
Mali sme len šťastie v nešťastí.
Prajem všetkým len a len veľa zdravia.
Ležali sme na chirurgii. Syna mi doviezli na druhý deň ráno, za celý deň nič nevipil resp.aj pár lyžíc čaju vyvracal.Na druhy deň to iste bolo to strašné, bol stvrtok a malý od nedele nič nevypil a nejedol okrem infúzie kt.mu kvapkala tak pomaly že som sa z toho išla zblázniť. A to nehovorím o čase keď ho bolo treba odpojiť a pripojiť kvôli cikaniu,trvalo to večnosť. Mala som pocit, že si ma pani sestričky pomylili s kolegyňou. Chodili na izbu fakt len v tedy keď som zazvonila, žiadna kontrola.Mala som pocit že sme na obtiaž. Snažila som sa pýtať či je jeho stav normálny, či to čo vyvracal aj keď neprislucha farbou tomu čo som do neho horko ťažko dostala je normálne, hovorila som že je uplne slaby,hladny smädný ,nech mi donesú teplomer... všetko brali jedným uchom dnu a druhým von.
Ešteže prišiel na druhy deň pediater, urobil poriadky, nasadil nové antibiotiká ,(opytal sa ma koľko infuzii prijal a konečne mi niekto dal za pravdu,že to je nedostatočné! Lebo dovtedy som len počúvala,nebojte veď má infúzie alebo veď doktory vedia...) pretože z výsledkov bolo jasné že malý mal už z odumreteho čreva bacila a bol dehydrovany. Ani nechcem pomyslit čo by sa stalo , keby neprešiel!
A preto toto píšem!
Rodičia nedajte sa, pýtajte sa, buďte so svojimi deťmi v nemocnici aj napriek tomu že už sú väčšie (môj mal9)a dožaduje sa rozhovoru s lekárom nenechajte sa odbiť sestričkou ako som to robila ja.
Mali sme len šťastie v nešťastí.
Prajem všetkým len a len veľa zdravia.
