Mám veľmi zlatého synčeka, čo dodať - sedí na nočníku, spinkať chodí bez odvrávania a dokonca spí vo vlastnej postieľke, vo veľkej , teda manželskej, posteli bol len vtedy, keď ho prebaľujem po kúpaní. Ale už dlhšie som sa pohrávala s myšlienkou, urobiť mu vlastnú izbičku, hoci má len 9 mesiacov. A kedže ja som žena činu a mám rada akcie hop, rozohdli sme sa, že mu tú izbičku v našom 2-izbovom byte urobíme. Prv sa všetko malo udiať až tento víkend 17. a 18.7 , ale čo čert nechcel, museli sme to urýchliť, lebo by nám náš elektrikár odišiel 🙂
Tak a Radimko má izbičku, prv pozeral , čo to je, bol mierne prekvapený, ale o chvíľku už behal ako žihadlo v bežke po byte a mám pocit, že sa mu to páči.
Nechcela som čakať dovtedy, kedy by už špekuloval, či chce mať svoju izbu alebo nie a takto jednoducho sme mu urobili vlastnú izbičku. Aj tak spinká celú noc, už nekojím, takže nevidím v tom problém, Najskôr som počúvala, že to je skoro, že je ved ešte malý, ale ja si myslím, že práve teraz je ten najvhodnejší čas, kedy sa má moje dieťa osamostatniť. Nemyslíte, čo poviete? Zaujímajú ma názory aj ostatných mamičiek.
Spokojná mamička spokojného dieťatka 🙂))
Každé dieťa je iné, iné to vezme dobre, iné sa tomu bráni. Nemyslím, žeby si urobila chybu, nikdy nie je problém zobrať postieľku späť do spálne (alebo ísť k nemu) ak budú šarapatiť zúbky, či nejaká viróza. Možno je to presne v tom, že je malý a preto si to tak neuvedomuje ako keby bol starší a berie to v pohode.