Ahojte, o tom, čo som zistila ako mamička dvoch rozdielnych synčekov, som chcela napísať už dlhšiu dobu. Skúsim vám teda priblížiť môj pohľad na to, ako u nás prebiehalo „kolikovanie“ a čo sa u mojich chlapcov opakovalo a čo bolo rozdielne.

Moji synovia sa volajú Samko (3,5 roka) a Lenny (1 rok). Obaja sa narodili sekciou, Samko akútnou a Leon plánovanou. S citovým naviazaním som nemala problém ani pri jednom, milovala som ich oboch od prvého momentu.

Kolika u Samka

Samka bruško trápilo veľmi. Aspoň som si to myslela. Nebolo to tak od začiatku – prvý mesiac bol veľmi spavé, pokojné bábätko, ktoré ani nebolo počuť plakať. Ako sme sa však prehupli do 2. mesiaca, začali večerné plače. Babuliatko plakalo aj 2 – 3 hodiny vkuse, nech sme sa snažili akokoľvek. Skákali sme hodiny na fitlopte, no len čo zavrel oči a prišiel pokus o odloženie, mohli sme s plačom (všetkých troch) začať odznova.

Kolika u Leona

Lenny bol pokojné bábätko a priznám sa, aj ja som bola pokojnejšía a vyrovnanejšia mama. Netrápila ma (až taká) popôrodná trauma ako u prvého, kedy akútna sekcia naozaj nebola čakaná a vôbec nie vítaná. U Lennyho zmena po mesiaci ani po dvoch neprišla. Spával dobre, dá sa povedať výdatne, a ešte výdatnejšie si nechal záležať na plnom brušku. Používala som rovnaké plienky a rovnako vrúcne som ho ľúbila, i keď toho kontaktu bolo menej – jednak nevyžadoval byť nonstop so mnou a pekne sa dokázal pozerať z hniezda či z hracej podložky a jednak som mala už aj staršieho výmyselníka na starosti.

Kvety, všade kvety. A slnko, konečne, i keď tohtoročná zima nebola príliš prísna, prichádzajúce slnečné dni volajú: Poďte von!

No, ale my nemôžeme. Pretože vonku zúri pliaga s veľkým P, bojíme sa, izolujeme sa, sedíme doma. To, že musíme byť väzňami vlastných obydlí, nie je tak úplne pravda. Môžeme si totiž pomôcť, a to dokonca zadarmo. A naozaj, aj keď si to možno protirečí s heslami "ostávam doma" a "sociálna izolácia", vyjsť von na slnko je blahodarný elixír dnešnej doby. Už sme predsa len všetci frustrovaní z celej situácie, deti z nedostatku kamarátov či škôlky, chýba nám babka ako záchranná stanica s teplými koláčmi, niektorým zase chýbajú herničky.

Pravda, všetko toto máme pre vyššie dobro "zakázané". Avšak ostáva tu obrovský priestor pre duševnú a fyzickú pohodu. Naša krásna, jarná príroda.

Ak sa pozriete z okna a vidíte iba ďalšiu bytovku, je možné, že budete musieť opustiť svoj komfort, pobaliť celú rodinu do auta a vydať sa mimo mesta. Našťastie, na Slovensku ešte stále nemusíte prejsť viac ako 20 km, aby ste nenatrafili na les.

Aj Bratislavčania majú viac možností, než len hrádza a Železná studnička... Tu sa dostávam k nášmu šťastiu, a to je, že bývame v nádhernom čarovnom prostredí na skok od Bratislavy. Nie, že by som si priala, aby naša Harmónia bola samá noha, ale nedá mi nepodeliť sa o inšpiráciu na výlet priamo sem.

Modra Harmónia.

Heslo karanténa je niečo ako duchom posledných dní. Starší sú už 2 mesiace dozadu predzásobení a robia kiškiš hanba nám, čo sme sa im smiali. Pracujúci sa delia na tábory „šťastný home office“ a „musím ešte chodiť, ale zohnal som si rúško“. Mládež strateno blúdi internetmi, pretože už aj tie bary vraj zavreli. Ani obchodné centrá už nie sú to, čo predvčerom.

Len my „manky“ sme v pohode. My totižto v izolácii žijeme už niekoľkým rokom. Uvrhli nás do nej naše plody, odkedy vykukli z našich brúch. Niekedy síce karanténu porušíme a chceme sa vyplakať inej „manke“ na ramene, ale aj so zákazom združovania vyžijeme. Máme predsa internety. Ako „dvojmanka“ 4 roky v materskej karanténe vám prevelice rada poskytnem zoznam nevyhnutností, ktoré sa mi osvedčili pre prežitie karantény s mojimi plodmi.

1. Káva

Len nezostaňte bez kávy! Mne sa to stalo a musela som manžela vyslať v rúšku kúpiť zrnkovú. Mrmlal, ale išiel, pretože videl, že mi už nabieha pena v kútikoch...

2. Vlhčené obrúsky

Vlhčené sú základ. Nie sú len na detské zadky a predky, ale zachránia vás, napríklad, aj pred dotykom kontaminovanej kľučky na verejnosti. Keby ste sa tam ocitli. A nemali na antibakteriálny gél (ani ja nemám). Otriete a stlačíte. Ale radšej seďte doma.