tinadeville
23. jún 2020
1454 

Kolikové vs. nekolikové bábo. Prečo boli moji synovia iní?

Ahojte, o tom, čo som zistila ako mamička dvoch rozdielnych synčekov, som chcela napísať už dlhšiu dobu. Skúsim vám teda priblížiť môj pohľad na to, ako u nás prebiehalo „kolikovanie“ a čo sa u mojich chlapcov opakovalo a čo bolo rozdielne.

Moji synovia sa volajú Samko (3,5 roka) a Lenny (1 rok). Obaja sa narodili sekciou, Samko akútnou a Leon plánovanou. S citovým naviazaním som nemala problém ani pri jednom, milovala som ich oboch od prvého momentu.

Kolika u Samka

Samka bruško trápilo veľmi. Aspoň som si to myslela. Nebolo to tak od začiatku – prvý mesiac bol veľmi spavé, pokojné bábätko, ktoré ani nebolo počuť plakať. Ako sme sa však prehupli do 2. mesiaca, začali večerné plače. Babuliatko plakalo aj 2 – 3 hodiny vkuse, nech sme sa snažili akokoľvek. Skákali sme hodiny na fitlopte, no len čo zavrel oči a prišiel pokus o odloženie, mohli sme s plačom (všetkých troch) začať odznova.

Kolika u Leona

Lenny bol pokojné bábätko a priznám sa, aj ja som bola pokojnejšía a vyrovnanejšia mama. Netrápila ma (až taká) popôrodná trauma ako u prvého, kedy akútna sekcia naozaj nebola čakaná a vôbec nie vítaná. U Lennyho zmena po mesiaci ani po dvoch neprišla. Spával dobre, dá sa povedať výdatne, a ešte výdatnejšie si nechal záležať na plnom brušku. Používala som rovnaké plienky a rovnako vrúcne som ho ľúbila, i keď toho kontaktu bolo menej – jednak nevyžadoval byť nonstop so mnou a pekne sa dokázal pozerať z hniezda či z hracej podložky a jednak som mala už aj staršieho výmyselníka na starosti.

V čom bol teda rozdiel?

  1. Psychika bábätka a mamy –  popôrodná trauma.
    Za mňa najdôležitejší rozdiel – pri Samkovi sme obaja prežívali dôsledky ťažkého pôrodu a odlúčenia po ňom. Schválne píšem obaja – nielen mama, ale aj novorodenec má podľa mňa potrebu spracovať traumu a strach, s ktorou prišiel do sveta a „vyplakať sa“ z nej.
  2. Moje skúsenosti – spôsob pomoci pri vylučovaní.  
    Pri Leonovi som našla obrovskú pomoc v tom, že som sa snažila (pri prvých náznakoch kŕčov v brušku alebo jeho nafúknutiu) pomôcť dostať vetry alebo stolicu von. Cvičili sme, masírovali bruško, ale najviac pomohlo dať bábätko do klbka nad misku/nočník a nechať ho vyprdkať a vykakať. Občasne sme použili aj rektálnu rúrku.
  3. Ukladanie ku spánku.  
    Keďže zdravotníci spánok na brušku neodporúčajú, neberte to ako navádzanie, ale nám poloha spánku na brušku u Lennyho „zmenila život“. Jednak mal dlhšie a pokojnejšie spánky, jednak mu tlak na bruško znovu pomáhal v tráviaco-vylučovacom procese. Od prvého mesiaca spával na brušku v postieľke na monitore dychu, cca od 4. mesiaca spával v tejto polohe v kočíku pod dozorom. V noci spal na boku pri mne v jednej posteli 🙂

Zhrňme si teda, čo pomáhalo:

  1. U uplakaného bábätka ako Samko určite veľmi pomáhal kontakt s mamou, nosenie v nosiči a neskôr spánok v hačke.
  2. Zásadnú pomoc som našla v uvoľnení prdíkov a vykakania sa bábätka v polohe klbko.
  3. Na večerné uspávanie pomáhala istá rutina. U nás to bolo pustenie šumu a uspanie najskôr v postieľke na brušku, od 3 mesiacov v kočíku.
  4. More trpezlivosti a podpora manžela 🙂   

Čo u nás nepomáhalo:

A) Vôbec žiadne kvapky, či už stáli 2 eura alebo pomaly 20, nepomáhali ani u jedného syna ani náznakom pri bolestiach bruška.

B) Zavinovanie v zavinovačkách.

C) Vybitie energie bábätka alebo iné experimentovanie s tým, kedy ho uspať (skôr vs. neskôr nehralo rolu).

----------

Tento článok vyšiel s podporou Pampers

    Uplne suhlasim,tie prdiky a rektalna rurka je top vynalez a netreba sa jej bat,len treba kupit makucku silikonovu priesvitnu v zdravot.potrebach... a tiez niektorym detom plmaha tepla plienka na brusko...a pravda je aj ta pohoda mamy... velka pravda... a to odlucenie ma asi mensi vplyv,kedze my sme boli odlucene mediac ( predcasniatko) ,ale koliky sme zvladali lepsie ako pri prvej co sa narodila nacas..obe boli sekcie,obe akutne a jedna kolikova a druha o dost menej. Fakt zachrana v mojej pohode,rurke aj 2x denne do 3.5 mesiaca a este u nas Sab simplex,je najsilnejsi a nam zabral krasne,ape rurka to istila... 🙏👏

    24. jún 2020
    holubicka28
    AMBASÁDORKA

    Ja som mala šťastie na dve nekolikové deti🙂 Aj keď pri druhom som sa kolík zbytočne obávala popredu, keďže som čítala všade, že chlapci sú na bolesti bruška náchylnejší.

    24. jún 2020

    Úplne akoby som o sebe čítala 😀 rozdiel v tom, že ja som mala 1 pôrod prirodzený vyvolavany a 2 prirodzený bez zásahov.... 🤔

    24. jún 2020

    S tou poporodnou traumou súhlasím,syn sa narodil v 29tt akutnou sekciou,mesiac bol v inkubatore, kontakt sme nemali žiadny, prvýkrát som ho mala na rukách ako 4 týždňového.po príchode domov po 50 dňoch v nemocnici bolo najprv dobre, postupne prišli "koliky",na ktoré nepomáhalo nič.keby mi vtedy niekto rozumne vysvetlil, že je to popôrodna trauma a syn ako predcasniatko má predrazdenu nervovu sústavu, veľa vecí by dopadlo inak a lepšie

    24. jún 2020

    @breznica co by si robila inak? Moj maly sa tiez skor narodil (34tt), v inkubatore bola iba 5 dni a s bruskom sme bojovoli do 14 tyzdnov 🙏

    24. jún 2020

    @gabu_lienka @breznica tak toto potrebujem aj ja vediet, co by si spravila inak. Mam tiez predcasniatko z 34.tyzdna a mame necelych 9.tyzdnov. Dcerka sa casto pučí, tazsie odgrgava a uz zacala aj grckat. Kaka s tazkostami. Dlhsie to trva. Uz neviem ako na nu. Ale unavena som riadne, ked aj v noci vie zaspat po dllllhej dobe na rukach. Cez den kedva fungujem a to mam este 3,5 rocnu. Dakujem za odpoved.

    25. jún 2020

    Moji dvaja synovia boli nekolikove deti 🙏 ked sa narodila dcerka, presne ako Samko...od 2m zacali uplakane vecery...doktorka na poradni povedala, ze ma tvrde brusko a mam zmenit stravu, nakolko bola a je plne kojena...vyradit cerstve ovocie a mliecne vyrobky...do 3dni obrat o 180st...mam za sebou 3 sekcie, vsetky planovane, nakolko prvorodeny bol KP...vtedy ako pre prvorodicku to bolo vsetko nove, ubolene, narocne, syn sa nevedel prisat, zaspaval pri kojeni snad do 10sek, cize mi prislo ze ho stale len kojim, nakoniec skoncil na UM...no s dalsimi dvomi detmi bolo vsetko uplne uzasne...ci zotavenie po sekcii, ci kojenie, jednoducho som si to vsetko uzivala a aj uzivam...spokojna mama = spokojne dieta 🙏

    25. jún 2020

    Veľmi dobre napísané, tiež si myslím, že presne tie tri spomenute faktory boli kľúčové a veľmi pomohli!

    25. jún 2020

    @gabu_lienka
    @adnil30 neurobite nic inak..
    Moja bola 34tt a mesiac na jiske a bola v pohode...lebo ja som bola v pohode... 😉 neplakala som,nestresovala som,uzivala som si ju ked som s nou mohla byt a potom doma a vsetko som brala pohodovo.... koliky su uplne bezne, podla mna s tym odlucenie nic nema a u predcasniatok ide skor o dovyvihanie nervovej sustavy a maminu pohodu. Vacsina namiciek sa velmi boji o babatko,vsetko prezivaju,vsetkeho sa boja ,fakt taku mam odtial skusenost. To sa ale prenasa na babatko a velmi. Budte spokojne ,vyrovnane noste bruskom dole ba tigrika a davajte babo odgrgnut a ked treba,nebojte sa rektalnej rurky. A bude dobre🙏

    25. jún 2020

    @adnil30 a neuspavat dlho...pomojkat a skusit polozit.. ak nespi nevadi, ked neplace. Ak place, tak pockat minutu dve ci neprestane sama..babatkam sa casto kvoli tej nervovej sustave nieco akoby sniva a placu zo spanku a sami prestanu( info z Jisky).. ak.nie,potom uz ho vezmem.toto sa,nam aj naozaj potvrdilo. Pri prvej som na prve jemne zamrnkanie skakala z postele a brala ju,vlastne som ju prebrala🤦‍♀️.. pri druhej som vzdy pockalazci fakt chce papat,prebalit atd,alebo pomrnka a spi dalej. Vysledok? Od 3 mes mi spala od 9 do 5-6rano...neverila som,ze to fakt existuje🤣

    25. jún 2020

    @adnil30 už to napísala katrin21, dôležité je psychické položenie matky,ale u nás bolo toho veľa a syn je ťažko postihnutý, nešlo len o zdravé predcasniatko, ktoré je v inkubatore len pár dní

    25. jún 2020

    My sme to mali presne opacne...U prveho dietatka - chlapca, sme takmer nevedeli, co je to bolest bruska. Bolo tobabatko narodene tyzden po termine, prirodzenou cestou. Nas potrapilo dojcenie, vobec sa nevedel prisat, az po mesiaci sa nam podarilo a nakoniec som ho dojcila 17 mesiacov. Druhe babatko, dcerka, tak presne mesiac bola "sipkova ruzenka", spala a jedla, ani som nevedela, ze ju mame a potom to prislo, priserne koliky. Nam ale nepomahalo vobec nic, dokonca ani 3 gastro vysetrenia na nic neprisli, az okolo rocika sa to same zacalo zlepsovat. Tiez bola narodena par dni po termine, klasicky...Ziadne specialne alebo vacsie traumy...Naozaj som pri nej bola ovela pokojnejsia, pretoze aj papala krasne z prsnika, ziadne problemy. Nepokoj prisiel az potom, ked sme nevedeli, ako jej pomoct, ale to uz prichadza jedno s druhym...

    1. júl 2020

    Ahojte. Napíšem aj ja skúsenosť. Chlapec,akútna sekcia,predcasniatko,2t inkubator,dojceny,len veľmi malé problémy s bruchom,rad spinkal. Druhé,prirodzene,po termíne,dievča,dojcene. Veľmi je citlivá,určité je to aj povahou a vzrusivostou,no už 5m je zlé s bruchom! Už v porodnici začala plakať bez dôvodu...a dávali teplomer do zadocku,kedy sa jen trocha ulavilo. Od 4m neplace,no má svoje časy maximálnej nervozity,v noci veľa prdi,hmyri sa,často sa prebudí a nevie niekedy zaspat sama a cez deň nevie spat vôbec. Nemá žiaden režim. Len sa snažím nájsť náznak únavy v jej utrpenom výraze a uspat, nech si trocha pospi. Sú lepšie dni,kedy spi 4h cez deň 3x a horšie,kedy nespí ani 2h...niekedy zaspi pri dojceni ale väčšinou v nosiči na fitlopte. Veľa krát s meraním a placom. Žiadne kvapky nepomahali,chvíľku BabyCalm. Berie už druhé probiotika. Spí na bruchu,no ruší ju to. Najlepšie sa vyspi pri mne na boku alebo na mne v nosiči,niekedy však ani to nie je zarukou a po pol h je hore,i keď na pár min spokojnejsia. Je to náročné,keďže nie je jedinacik. Niekedy som bezradna a zničená,že ju nechám byť hore aj 4h,lebo nevladzem. Potom od vyčerpania zašli rýchlo ale samozrj,že spi nepokojne,krátko a potom sa ťažšie uspava na noc..U nas večerné place pominuli rýchlo. Pochopila som,že ju musím uspavat a uspavat a uspavat... aby večer nebola preunavena,prestimulovana..Btw,pomáha ísť spať skoro. Vždy sa mi budína medzi 3 až 6tou ráno,takže uspavam už od pol 5 -5. Pomáha to,pred tým som bojovala dlhšie,kým na 100% zaspala a mohla ju zložiť. 🙂 Ľúbim ju,no je to veľmi,veľmi náročné. Cítim,že jej stres prichádza na mňa a môj pokoj zas na ňu... niekedy však už ani ja neviem byť pokojná,keď spím len pár hodín do dňa a dojcime sa kazde 2h.. Čakám,či to prejde alebo jej citlivé trávenie ostane. O_o

    3. júl 2020

Začni písať komentár...

Odošli