Ahojte, o tom, čo som zistila ako mamička dvoch rozdielnych synčekov, som chcela napísať už dlhšiu dobu. Skúsim vám teda priblížiť môj pohľad na to, ako u nás prebiehalo „kolikovanie“ a čo sa u mojich chlapcov opakovalo a čo bolo rozdielne.
Moji synovia sa volajú Samko (3,5 roka) a Lenny (1 rok). Obaja sa narodili sekciou, Samko akútnou a Leon plánovanou. S citovým naviazaním som nemala problém ani pri jednom, milovala som ich oboch od prvého momentu.
Kolika u Samka
Samka bruško trápilo veľmi. Aspoň som si to myslela. Nebolo to tak od začiatku – prvý mesiac bol veľmi spavé, pokojné bábätko, ktoré ani nebolo počuť plakať. Ako sme sa však prehupli do 2. mesiaca, začali večerné plače. Babuliatko plakalo aj 2 – 3 hodiny vkuse, nech sme sa snažili akokoľvek. Skákali sme hodiny na fitlopte, no len čo zavrel oči a prišiel pokus o odloženie, mohli sme s plačom (všetkých troch) začať odznova.
Kolika u Leona
Lenny bol pokojné bábätko a priznám sa, aj ja som bola pokojnejšía a vyrovnanejšia mama. Netrápila ma (až taká) popôrodná trauma ako u prvého, kedy akútna sekcia naozaj nebola čakaná a vôbec nie vítaná. U Lennyho zmena po mesiaci ani po dvoch neprišla. Spával dobre, dá sa povedať výdatne, a ešte výdatnejšie si nechal záležať na plnom brušku. Používala som rovnaké plienky a rovnako vrúcne som ho ľúbila, i keď toho kontaktu bolo menej – jednak nevyžadoval byť nonstop so mnou a pekne sa dokázal pozerať z hniezda či z hracej podložky a jednak som mala už aj staršieho výmyselníka na starosti.
V čom bol teda rozdiel?
- Psychika bábätka a mamy – popôrodná trauma.
Za mňa najdôležitejší rozdiel – pri Samkovi sme obaja prežívali dôsledky ťažkého pôrodu a odlúčenia po ňom. Schválne píšem obaja – nielen mama, ale aj novorodenec má podľa mňa potrebu spracovať traumu a strach, s ktorou prišiel do sveta a „vyplakať sa“ z nej. - Moje skúsenosti – spôsob pomoci pri vylučovaní.
Pri Leonovi som našla obrovskú pomoc v tom, že som sa snažila (pri prvých náznakoch kŕčov v brušku alebo jeho nafúknutiu) pomôcť dostať vetry alebo stolicu von. Cvičili sme, masírovali bruško, ale najviac pomohlo dať bábätko do klbka nad misku/nočník a nechať ho vyprdkať a vykakať. Občasne sme použili aj rektálnu rúrku. - Ukladanie ku spánku.
Keďže zdravotníci spánok na brušku neodporúčajú, neberte to ako navádzanie, ale nám poloha spánku na brušku u Lennyho „zmenila život“. Jednak mal dlhšie a pokojnejšie spánky, jednak mu tlak na bruško znovu pomáhal v tráviaco-vylučovacom procese. Od prvého mesiaca spával na brušku v postieľke na monitore dychu, cca od 4. mesiaca spával v tejto polohe v kočíku pod dozorom. V noci spal na boku pri mne v jednej posteli 🙂
Zhrňme si teda, čo pomáhalo:
- U uplakaného bábätka ako Samko určite veľmi pomáhal kontakt s mamou, nosenie v nosiči a neskôr spánok v hačke.
- Zásadnú pomoc som našla v uvoľnení prdíkov a vykakania sa bábätka v polohe klbko.
- Na večerné uspávanie pomáhala istá rutina. U nás to bolo pustenie šumu a uspanie najskôr v postieľke na brušku, od 3 mesiacov v kočíku.
- More trpezlivosti a podpora manžela 🙂
Čo u nás nepomáhalo:
A) Vôbec žiadne kvapky, či už stáli 2 eura alebo pomaly 20, nepomáhali ani u jedného syna ani náznakom pri bolestiach bruška.
B) Zavinovanie v zavinovačkách.
C) Vybitie energie bábätka alebo iné experimentovanie s tým, kedy ho uspať (skôr vs. neskôr nehralo rolu).
----------
Tento článok vyšiel s podporou Pampers
Uplne suhlasim,tie prdiky a rektalna rurka je top vynalez a netreba sa jej bat,len treba kupit makucku silikonovu priesvitnu v zdravot.potrebach... a tiez niektorym detom plmaha tepla plienka na brusko...a pravda je aj ta pohoda mamy... velka pravda... a to odlucenie ma asi mensi vplyv,kedze my sme boli odlucene mediac ( predcasniatko) ,ale koliky sme zvladali lepsie ako pri prvej co sa narodila nacas..obe boli sekcie,obe akutne a jedna kolikova a druha o dost menej. Fakt zachrana v mojej pohode,rurke aj 2x denne do 3.5 mesiaca a este u nas Sab simplex,je najsilnejsi a nam zabral krasne,ape rurka to istila... 🙏👏