O smútku...

Moja babka mi povedala, že keď sa žena bude cítiť smutná, to, čo môže urobiť, je pozapletať si vlasy.

Bolesť tak zostane uväznená medzi jej vlasmi a nebude môcť dosiahnuť zvyšok tela.

Musíme sa postarať, aby smútok nezasiahol oči, pretože potom budeme plakať.

Musíme sa postarať, aby smútok nezasiahol naše pery, pretože potom by sme hovorili nepravdivé slová.

Musíme sa postarať, aby smútok nezasiahol naše ruky, pretože potom by sme varili horké jedlá.

Keď sa budeme cítiť smutné, zapleťme si vlasy a uväzníme v nich smútok.

A keď zafúka vietor, tak ich uvoľníme, nech vietor náš smútok odnesie preč.

Naše vlasy sú ako sieť a sú schopné všetko zachytiť.

Nenechajme sa zastihnúť nepripravené smútkom, aj keď máme srdce zlomené, alebo telo studené niekoho neprítomnosťou.

Nenechajme smútok vniknúť do nás, zapleťme ho do vlasov.

A zajtra, keď sa zobudíme do nového rána, nájdeme ho vyblednutý v prameňoch našich vlasov.

zdroj:Stará mať vravievali, ~ Jana Klug