Rozmýšľam, že toto je možno posledný krát, čo tomuto vsetkemu verí Adelka. Ja si na Mikulasa, keď sme so sestrou ešte verili, že tie sladkosti nosí deduško s bielou bradou veru nepamätám. Pamatam si ale, ako som ešte na základnej škole odkladala sladkosti, čo mi maminka dávala ráno na desiatu - začinala som s tym už v septembri ;) V skrini som mala medzi vecami dobre schovanú igelitku, do ktorej som si postupne odkladala napolitanky, keksíky a sem-tam nejakú čokoládku, jednoducho to, čo mi vždy rano nachystala mamina do skoly... tie dni som proste desiatu nemala 😊 Do 6.decembra som toho celkom dosť vždy nazbierala a potom som mohla pripraviť balíček pre sestru, maminu aj ocina. Nikdy sme nemali nadbytok, roztek s natierkovym maslom, alebo parenickou bol u nás sviatok... Myslim, že moja maminka o tom dodnes netuší... A inak sladkosti z jej balíka skončili zase len ako naša desiata 😇 Mala som čarovné detstvo, dúfam, že také majú aj moje deti... 🎄