Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
    ivkapavuk
    16. nov 2015    Čítané 128x

    Nekonečná

    Nekonečno.

    Neopísateľná veličina. Nezmerateľná. Bez rozmerov. Nevieme, kde začína, a už vôbec netušíme, kde končí. 

    Nekonečná.

    Bezhraničná. Taká je láska matky k dieťaťu. Od prvého dňa, kedy cíti, že sa v jej tele rodí to najkrajšie, čo človek môže stvoriť.

    Stvorenie.

    Je to len začiatok. Začiatok tŕnistej cesty trvajúcej zväčša deväť nádherných mesiacov. Niekedy, žiaľ, do ciela neprídeme. Inokedy nás strážia anjeli. Bdejú nad nami deň aj noc, aby sme na konci tejto cesty darovali život. 

    Nový život.

    Keď viete, že ste priviedli na svet nevinné malé stvorenie, pre ktoré ste ochotný vzdať sa čohokoľvek, kedykoľvek.

    Navždy.

    Navždy ostane vo vašom srdci zarytý prvý pohľad človiečika, ktorý práve opustil vaše telo aby váš život zmenil na nekonečne krásny svet poznania. 

    Poznanie.

    Pozorovanie, chápanie reči tela a doteraz neznámych zvukov, ktoré nám zďaleka nepripomínajú slová ako som hladný, som smädný, som unavený... Keď sa naučíme rozumieť tomu malému nevinnému stvoreniu, náš život môže byť nádherný. Plný šťastia, radosti a lásky.

    Láska.

    Nekonečná.

    Bezhraničná. Taká je láska matky k dieťaťu. Od prvého dňa, kedy cíti, že sa v jej tele rodí to najkrajšie, čo človek môže stvoriť.

    PS: Milujem Ťa, Branko ♥

    ...ked teraz zijeme v Turecku, tak mi je az zle, ked si predstavim, ze takto by to malo vyzerat u nas... Najviac ma zaraza, ako ukazuju prstom ked idem okolo nich,...ked sa vobec zjavim v nedelu na ulici (kedze tam chodia do kaviarne len muzi)... Stredobodom pozornosti kamkolvek pridem, skaredo zazeraju a ked mam kratke gate, ani nehovorim......cele zle. Chcela by som vidiet, kde v ktorom krestanskom state sa takto chovame my k nim...

    ..ja som tiez sucitila s utecencami, ako niektori... a bolo mi ich luto a neraz som sa aj zamyslela, ako im musi byt strasne, ze musia opustit svoju krajinu a ist do neznama za nikym, bez nicoho... Ale som tu este len mesiac a uz som nazor zmenila, pocnuc tym, ze na prechadzke s Brankom do mna drgla zenska a ked som na nu dvihla zrak, potiahla ma za tricko smerom ku kolenam, ze akoze ho mam kratke, lebo som mala 1cm holy medzi teplakmi a trikom...no comment... Ked sme si minule otvorili na balkone pivo vecer, tak k nam dosiel sused a povedal nam, ze tu sa nesmie pit (ze oni nas nesmu vidiet pit)...takze teraz ked si davame pivko tak pekne do salky (fuj 😂) ...tak krasne mi tu svieti slniecko poobede na balkon, myslite, ze mam odvahu si dat plavky a chytit trosku bronzu ?? Aaach.... No nie je to o tom ze chudak my, musime to tu trpiet, nie. Prisli sme sem momentalne zit, hrat, klub v tomto state nas plati, zivi. Tak musime (aspon ciastocne ) prijat ich pravidla a nespravat sa extremne provokativne. Napriklad sa nevycapim na ten balkon, inak by ma pri najblizsej stretavke tety ukamenovali.....alebo aspon opluli...
    Bolo mi ich luto, ale uz nie je, kedze v nasej krajine sa my k nim spravame normalne aj napriek tomu, ze sa spravaju tak, ako im je prirodzene a ja mam v ich krajine strach sama vyjst na ulicu...