Exkuzia
Ahojte, späť tí, ktorí už moje články poznáte a tiež tí, ktorí čítate moje "dielo" po prvýkrát. Keďže je leto, čas výletov, povedzme si ako to je s tými školskými.
Všeobecne sa propaguje pred verejnosťou, najmä z úst ministrov školstva, že učenie detí iným spôsobom ako v škole je lepšie ako učenie suchých vedomostí v triedach. Z určitej časti je to pravda, hoci aj v triede sa dá učiť zaujímavo, kreatívne a mnoho učiteľov do tried donesie rôzne učebné pomôcky, ktoré získajú, požičajú alebo vytvoria.
Dnes si povedzme niečo o exkurziách, keďže je rozdiel medzi výletom, exkurziou a prípadne braným cvičením. Cieľom exkurzie je naučiť žiakov niečo prostredníctvom návštevy múzea, výstavy, rôznych dielní alebo ako sa to moderne povie - workshopov. Ich plán je všeobecne daný už v septembri alebo v auguste a musia sa riadiť nielen tým, čo chce učiteľ, ale aj odporučeniami v popkách na daný šk. r. (POP - pedagogicko-organizačné pokyny z min. školstva). Poväčšine sa plánujú dopredu aj preto, lebo termíny treba objednať dlhšie dopredu. Určite sa pýtate prečo.
Voľnosť pri výbere termínu je len čiastočná, pretože či je to už ZŠ alebo SŠ, minimálne niekoľko dní do roka potrebuje vyprázdniť školu. Niekedy len čiastočne, inokedy úplne, kvôli štátnym testovaniam. Ani vám by sa asi nepáčilo, kedy vaše dieťa maturovalo a o dve triedy ďalej by deti cez prestávky jačali ako paviáni. Takže interný pokyn na väčšine škôl je, že termín exkurzie by sa mal kryť s termínom testovania.
Keď sa prepracujete cez objednanie termínu, získanie informovaných súhlasov (čo je pri niektorých deťoch alebo rodičoch problém), vyzbieranie peňazí a objednanie dopravy, čaká vás tá "najlepšia časť".
Prečo úvodzovky? Lebo každý vyučujúci, ktorý ide s deťmi mimo školy je jednou nohou v base. 2-3 ľudia sú zodpovední za autobus plní detí, ktoré nie vždy vedia, kde sú hranice. Deň alebo dva vopred síce poučíte žiakov o potrebnom oblečení s ohľadom na miesto exkurzie a počasie, o potrebných dokladom, finaciách a kultúrnych poukazoch, bezpečnostných opatreniach, zákazoch chytať sa exponátov,... ale aj tak vám prídu bez pasu, hoci to bolo v pokynoch pre rodičov, obutí v papučiach alebo žabkách, bez jedla alebo pitia. Určite si však nezabudnú vreckové (zväčša majú viac hotovosti ako učitelia), mobily, bluetooth repráky, powerbanky a energetické nápoje, po ktorých sú ako veverička z rozprávky Za plotom. V preklade zajačik duracell na tretiu. O správaní niektorých v múzeu radšej pomlčím. Pri každej zastávke potom učitelia tŕpnu, či niekoho nezabudnú na WC, či sa niekto omylom alebo aj naschvál neodčlení, - či sa neobjaví kamión, ktorý ich všetkých zmetie. Zodpovednosť za cudzie deti je 2x náročnejšia ako za vlastné. Proste deň plný infarktových stavov, ktoré si nikto, kto to nezažil, neuvedomuje.
Človek by čakal, že keď je to také náročné, bude za to učiteľ aspoň nejako odmenený - občas by stačilo aj pochopenie alebo pochvala. Omyl. Určite sa nájdu aj také školy, čo to chápu, ale zo zákona vraj učiteľ počas veľkej časti exkurzie nevykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť a teda nemá nárok na nadčasy alebo náhradné voľno, aj keď strávi na exkurzii s deťmi nezriedka aj 12-13 hodín. Pretože cesta v autobuse, ktorá niekedy trvá aj 2-2,5 hodiny, sa neráta. Že upozorňujete deti, dávate pozor, či nastúpili resp. vystúpili všetci, často dokonca utierate zvratky, staráte sa im o pitný režim, kontrolujete, či dodržiavajú poriadok (všetko osobné skúsenosti) a podobne, sa do pracovnej činnosti neráta. Raz som sa vedenia spýtala, že či teda môžem ísť za autobusom vlastným autom, keď vlastne nie som v práci. Nič som s tým síce nedosiahla, ale pohľad na ich výraz by som dopriala všetkým učiteľom ako satisfakciu.
Aj zasadací poriadok v autovuse je občas veselý, tak si pozrite tieto dva a ja prajem príjemný deň.
Sto lajkov ti dávam. Takto to je. Extra článok si zaslúži výlet s prespávaním.