Ahojte, dnes to nebude o práci učiteľa, len krátke zhrnutie vašich reakcií na predchádzajúce články. Naozaj krátke, zle sa mi píše, keďže varenie výživy je občas dosť rizikové 🙂.
Prečítala som si takmer všetky vaše komentáre. Mnohé boli povzbudivé, iné potvrdzovali moje skúsenosti a ďakujem vám za ne. 🙂
Ďakujem aj tým menej povzudivým, lebo ste vyjadrili presne to, čo si ľudia vo všeobecnosti myslia o školstve. Trošku ma mrzí, že sa to v niektorých prípadoch sa to zvrhlo na odsudzovanie, kritizovanie a nepochopenie. Tým sa trošku stratil význam týchto článkov. Nie je v tom, aby som sa posťažovala na svoju prácu. Milujem ju. Chcem len poukázať na to, že nie je taká jednoduchá ako si viacerí mylne predstavujú. Chcela som, aby sme sa navzájom pochopili. Každé povolanie je dôležité, no nesprávnymi informáciami a niekedy reakciami sa medzi nami často vytvárajú priepasti. Ak som písala napr. o to, že nestíhame chodiť na WC, niektoré reakcie boli typu: no a čo, ani ja, hoci pracujem v banke! A je to podľa vás v poriadku? Namiesto toho, aby sme sa pochopili, veď máme podobné úskalia v zamestnaní, sa ideme kritizovať? Prečo? Prečo radšej nepovedať: Bohužiaľ, u nás v banke je to podobné.
Písali ste aj, že máte skúsenosti so zlými učiteľmi. Určite máte pravdu. Aj u môjho syna sme natrafili na zlú učiteľku a museli meniť školu, ale sú to výnimky. Rovnako ako sa tieto výnimky objavujú u lekárov, úradníkov, policajtov, manažérov, bankárov, poisťovákov, predavačiek, čašníčok, ........ Sama mám viac negatívnych skúseností s niektorými zástupcami týchto povolaní, ale neodsudzujem všetkých. Prosím vás len o trpezlivosť, porozumenie a ochotu trošku sa zamyslieť nad tým ako sa k sebe správame a pritom zväčša (nevravím, že nikdy) nemáme dôvod na predsudky.
Už len trošku 🙂. Na FB som v niektorých skupinách, kde sa daruje a niekedy mi je smutno z tých rečí, keď sa niekto odváži požiadať o pomoc. Ale je to asi tým, že určitá anonymita internetu nám dovolí správať sa k sebe bez ohľaduplnosti a taktu, ktoré by sme asi prejavili pri osobnom rozhovore. Ja sa volám Kristína, som manželka, matka dvoch synov, učiteľka a ešte omnoho viac. A určite aj každá (alebo každý) z VÁS.
Tak internet má to svoje "čaro", jednoduchšie je niekoho sprdnúť ako pochváliť. Osobne by ti nikto do očí nepovedal to, čo nemá bez najmenších problémov napísať. Tvoje články vítam s radosťou, nakoľko nepovažujem svoje deti za polobohov a mám úctu a rešpekt voči skoro všetkým učiteľom, nakoľko aj ja som sa stretla občas s inými učiteľmi, než by sa mi páčilo. Našťastie, u staršej dcéry to riešiť nemusím, ona má zatiaľ super p. učiteľku a čo sa týka mladšej, uvidím v septembri 🙂 Držím palce a čakám na ďalšie články 🙂