Dávno pradávno, keď sa ešte piesok lial a voda sypala...keď sa ľudia snažili vynájsť elixír nesmrteľnosti a v Byzancií vypukla módna vlna húnskych účesov... no dobre, možno preháňam...Ale v r. 2014 to bolo isto.
Nasadila som na záhrade dva kríčky s poetickým názvom Nevestin závoj. Môj láskavý svokor ma pri tom pozoroval a posmeloval ma v robote svojimi vľúdnymi komentármi. Vraj jama je plytko vykopaná, takejto rastline sa nebude dariť v tvrdej pažskej zemi, zbytočne som plytvala peniazmi, vidno, že sa nevyznám ...a záverom dodal, že: "Skorej nevesta do rodiny zapadne, než ten krík kvetom zarodí."
Hold, barba...kupuj dary a chystaj uvítaciu oslavu, lebo prvé púčiky sú tu. 😂
Úplne som spomenula na to "Po žních k Turkovi.
Cože? Ke mně? Leda až pokvetou hrábě!
Si je doma prohlídni, možná už mají pupeny." "
Jeeee toto je krik mojho detsva🥰Babka ho mala si 2m siroky a asi 1,5m vysoky milovala som ked kazdy rok kvitol🥰🥰🥰
moja mamina bola Maďarka a tento krík volali "Labda róža"- loptová ruža, asi tak nejako..mám ho rada, ak keď si pamätám, že v školskej jedálni sme vždy mali z neho na stole kytičky a liezli nám potom po stole chrobáčiky 🙂.
Toto je mega rastlinka, bratranec má záhradnictvo, a tak krásne im tam kvitnú... 🙂