Goriho zdravotné problémy ma natoľko pohltili, že som vôbec nestihla referovať o tom, ako som skoro získala novú svokru.

Totiž, barba jedného dňa na internetoch naďabil na zaujímavú pani. Musím priznať, že hoci som ju poznala len z rozprávania a z fotky, nejako sa mi k svokrovi nehodila. On, taký na zemi stojaci chlap so záľubou v materiálnych veciach ...a ona, taká ametystami a turmalínmi ozdobená éterická bytosť veriaca, že pierka jej na balkóne nenechávajú holuby, ale sú darčekmi od anjelov. Barba bol však nadšený z jej obšírnej znalosti bylinkárstva a schopnosti vykladať sny. Spolu tiež mohli diskutovať na svokrove obľúbené témy o minulých životoch.

Keď mi priznal, že s tetou "hĺbkovo analyzovali" moju osobnosť, celkom živo som si predstavila, ako sa starý od tejto spirituálne založenej bytosti snaží vymámiť potvrdenie, že som reinkarnácia "krvilačného pašu". (O čom je už beztak roky presvedčený. 🙈 )
Podchvíľou tiež zisťoval, aké sme mali sny, nech to môže so svojou novou priateľkou rozoberať.

"Nevesta, no tak, povedz! Viem, že sa ti niečo snívalo. Tebe sa stále niečo sníva!"
"A načo Vám to treba?"
"Amélie ti z toho predpovie budúcnosť."
"Ona sa volá Amélie??? To je zvláštne meno na Chorvátku..."
"Volá sa Ljubica, ale používa Amélie...vieš...to tie veštice si dávajú také mená."
"Pffff..."
"Nemysli si, že nepočujem, ako dusíš smiech!"
A tak som mu povedala. "Nedávno sa mi snívalo, že som bola vojak v druhej svetovej vojne na ruskom fronte. Mala som pod sebou malú skupinu ľudí a našou úlohou bolo klásť protitankovú obranu. Boli to také veľké, ostnatým drôtom obalené "kríže". Museli sme sa ponáhľať, lebo nepriateľ sa blížil, no všetci si verili. Iba mňa paralyzovala strachom zlá predtucha a znepríjemňovala mi pocit zodpovednosti. A potom prišli tanky, totálne všetko zničili a všetkých zabili. Mňa tiež."

Druhý večer volal barba s výkladom.
"Tvoj sen znamená, že budeš mať robotu. Bude pre teba veľmi dôležitá, pretože ti pomôže postaviť sa zoči voči svojmu najväčšiemu nepriateľovi. V skutočnom živote je tvoj nepriateľ rovnaký, než vo sne.."
"Rusi??"
"Nie Rusi, Bože dragi! Strach zo zlyhania."
A tým sme to uzavreli. Nasledujúce dni som nemohla prestať nad tým rozmýšľať. Bolo na tom niečo pravdy. Celý život sama seba brzdím vo veciach, ktoré robiť chcem a možno aj viem. Ale natoľko sa bojím, že vlastnou chybou zlyhám, že radšej nejdem s kožou na trh (viď kniha).

Pocítila som chuť túto novú svokru spoznať a vyspovedať ju aj sama. Ale...medzičasom dala Barbovi kopačky. Keď som počula dôvod prečo, nemohla som sa prestať smiať. Zase raz analyzovali sny a pani sa mu zdôverila, že v spánku ucítila nechutné zápachy, akoby od "ľudskej plynatosti." Teraz nevie, ako si to vysvetliť... A svokor sa jej na sedláka opýtal, či náhodou nezaspala pri obnosených nohaviciach. Bránil sa tým, že to myslel dobre. On ked raz zaspal v svetri, v ktorom vyprážal papaline, tiež sa mu snívalo, že je na rybách. Tak možno mozog poviazal "externý vplyv s obsahom sna".  S Tomicom sme sa od smiechu válali. Konečne niekto, kto má seriózny záujem a svokor ju odplaší, lebo jej povie, že má oprdené tepláky?  (Škoda toho vzťahu, ale ak nič iné, aspoň svokra "zasvätila do tajov liečivých kameňov" z čoho som okamžite profitovala vo forme jantárového náhrdelníku 🙂 )

A kým si Barba prechádzal novou kopačkovou krízou, my s Tomicom sme preživali strach o psíka. Keď sa neskôr pridali účty za veterinára, diétou a neistou sezónou vystresovaný mužić zabrdol aj do finančnej stránky veci. Dosť sme sa povadili. Odkedy začala pandémia, neistota z môjho muža vytiahla tatinkove šetrné gény. Už viackrát sme sa pochytili pre drobnosti, na ktorých lakomcoval. Naviac, mesiace a mesiace izolácie v opustenej dedine vo mne zasiali túžbu po zmene, dobrodružstve. A motivovala ma aj "veštba". Možno to, čo potrebujem je ozaj robota?
Na nete som našla ponuky prác a poslala som životopis. Odpoveď mi prišla hneď. Až príliš rýchlo na moj vkus. Nasledujúci týždeň som absolvovala dlhú sériu testov a pohovorov. Všetkými som prešla a od zajtra začínam robiť. Je to home office a budem robiť so slovenskou klientelou cez počítač. Čo je super, lebo nie som viazaná na jedno miesto a môžem byť v lete na Pagu a venovať sa hosťom.

Teraz čakám, čo bude zajtra a som ozaj napätá... Pani Amélie možno nemala oprdené tepláky, ale mala pravdu. Môj najväčší nepriateľ je bezdôvodný strach zo zlyhania. Je na čase sa mu postaviť. Tak mi držte palce, ženice.