Ženice, tieto dva týždne boli pre mňa hrozné. Jeden môj veľmi blízky človek dostal koronu - a nie zrovna bezpríznakovú verziu. Horúčky, kŕče a hlavne desivé problémy s dýchaním sa vliekli celé dni. Nakoniec choroba, chvala Bohu, ustúpila, ale poviem Vám, v živote som neprežívala väčší stres.
Informácie, čo som k tomu našla, boli nekonzistentné a protichodné. Niekde sa tvrdí, že pre pacienta je najhorších prvých päť dní. Inde zase, že po desiatom sa stav náhle zhoršuje. Alebo, že kedykoľvek môže dôjsť k infarktu a mrtvici...Proste, každý tvrdil niečo iné a ja som vôbec nevedela, na čo sa mám "psychicky pripraviť." Tá nevedomosť ma drvila ako kameň. Plus samozrejme, či v telke, či v rádiu, či na internete, všade sa na mňa valili tragické prípady umretých, či desivé spovede ledva zachránených ľudí.

Všetko to na mňa zapôsobilo. Hoci inak nie som streser, teraz som nemohla po nociach spávať a ak som zaspala, budili ma nočné mory. Žalúdok som mala ako na vode a zároveň akoby mi ho stískala železná ruka. Občas sa môj strach premenil na pravý záchvat paniky. Toľko som sa natrápila a nastrachovala, až som ochorela tiež. (Nie od korony, ale od nejakej virózy). Dostala som vysoké horúčky a neželanú "očistu" organizmu... (Na pozitívnej strane, keď som iba spala v horúčkach, nemohla tak intenzívne stresovať.)

Vlastne, ani neviem, aký chcem vyvodiť záver. Viem, že táto téma je vysoko kontroverzná a každý, kto to číta má svoje názory. Nejdem teda nikoho o ničom presvedčiať. Chcem povedať len jedno - ten kto neverí v existenciu korony, alebo si myslí, že je to len glorifikovaná chrípka - mýli sa. Držím palce všetkým chorým a všetkým neistotu prežívajúcim. Nech už to je čím skôr preč.
A teraz idem konečne čosi zjesť, lebo už môžem. Kto by si pomyslel, že "od strachu mi zovrelo žalúdok" môže byť tak doslovné.