Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.

    Spite so svojimi deťmi, choďte s nimi spať tak dlho, ako chcú, zabalte ich do mäkkých prikrývok a prešívaných prikrývok. 💔 Deti sú malé iba raz, keď sú veľké, budú hľadať cestu a svoj priestor ... Poponáhľajte sa, pretože tento čas sa skončí veľmi skoro ... ❤️ Objímajte ich vo svojom srdci, bozkajte čo najviac, buďte s nimi dosť blízko, aby ste počuli a cítili dych a tlkot ich srdca ... Na svete nie je nič také krásneho ako táto osobitná blízkosť matky a dieťaťa ... ❤️

    Mali by sme sa učiť od detí ...
    Milujú bez váhania.
    Objímajú sa bez varovania.
    Smejú sa bez premýšľania.
    Kreslia farbami na steny.
    Veria v najmenej desať nemožných snov.
    Nedosiahnu na najvyššiu zásuvku, ale dotýkajú sa neba špičkami prstov .... 📖

    ,,Netrápte sa tým, že vás deti nikdy nepočúvajú. Bojte sa toho, že vás vždy pozorujú.”
    (* Robert Fulghum)

    Kto otočil mobil? 😂😂😂 (Ja ano 🙈)

    Prajem vám odvahu nech viete povedať: ,,Dosť!"
    Prajem vám, aby ste zabudli na tých, ktorí zabudli na vás.
    Prajem vám, aby ste sa naučili zatvárať dvere a otvárať okná.
    Prajem vám, aby ste nezostali stáť na jednom mieste.
    Prajem vám, nech sa oslobodíte a necítite vinu. Prajem vám, aby ste sa nevzdávali a bojovali zato, čo je dôležité.
    Prajem vám veľa lásky, nech viete ľúbiť aj sami seba, prajem vám bezsenné noci plné smiechu, prajem vám všetky tie bláznivé a čarovné veci.
    Prajem vám vietor, ktorý vám rozstrapatí vlasy a prajem vám iskričky v očiach a farebné ceruzky, ktorými si vymaľujete sivé dni.
    Prajem vám dáždnik, pod ktorým sa ukryjete pred dažďom a búrkou, prajem vám pokoj a nech vaše uši počujú to krásne a žiadané: ,,chýbaš mi.."
    Prajem vám objatia, ktoré budete cítiť celý život, aj keď privriete oči.
    Prajem vám výlety, nové zážitky a krásne spomienky.
    Prajem vám tie najkrajšie emócie, ktoré budú explodovať vo vašom vnútri a vy budete cítiť, že žijete.
    Prajem vám niekoho, kto vás bude chcieť, bez závislosti.
    Prajem vám nech počujete novú pieseň lásky, ktorá bude znieť vo vašom srdci.
    Prajem vám nech stretnete nových, krásnych ľudí, ktorí vám dajú do života radosť.
    Prajem vám nežné a vášnivé bozky, niekoho, kto bude opitý vašimi perami.
    Prajem vám túžbu a vášeň, nech máte odvahu nasledovať svoje srdce.
    Prajem vám tmavý a pochmúrny december, ale Vianoce s rozžiarenými očami a srdcami.
    Prajem vám Vianoce s ľuďmi, ktorí žiaria vo svojom vnútri tým najjasnejším svetlom lásky.
    Prajem vám Vianoce bez drahých darov, ale s objatiami od tých, ktorých milujete.
    Prajem vám krásne pocity a tie najcennejšie hodnoty v živote.

    Naučte sa vidieť všetko, aj Vianoce, srdcom, pretože to podstatné je očiam neviditeľné .... ❤️🩵💙💚🩷

    😂😂

    Súhlasím.. ale vždy to môžeme zmeniť ♥️

    Ktorej sa to tyka? 😂😂😂

    Dlhe.. ale mme to dáva zmysel...

    Celý život holky čekají na péči. Protože tak pro nás, ženy, vypadá Láska. Že přijde někdo velký a silný a vezme tě, malou a slabou do náručí. Zachrání, vyléčí, postará se. Všechny chceme do náručí, pořád. Když je nám smutno a špatně, když je nám dobře a radostně, když máme správný den, i když vůbec ne. "Do náručí" - je univerzální lék na všechno: únava, deprese, smutek, hněv, pocit víny atd.
    Ano, absolutně každá "zlá" žena je taková proto, že nemá, kdo by ji vzal do náručí. Nebo má, ale ten to nedělá. Jakákoli drzá paní ve frontě, jakákoli drbna, jakákoli přísná tchyně - jenom žena, o kterou se nikdo nestará. Možná někoho má, možná je dobrý člověk i snaží se o ní starat - ale ona to necítí, nenaplňuje ji to, nedokáže v tom utopit svou bolest. Variant "proč" je spousta.
    Možná se sama zvykle braní, když ji někdo chce vzít do náručí. Možná se necítí být hodná péče. Možná vůbec nezná, jaký to je. Možná neumí poprosit o péči a jenom čeká, že na to ten dotyčný přijde sám. Možná zkouší všeho dosáhnout sama a být nezávislá. Každá žena má svůj důvod, proč zůstává bez péče. I když bývají ty, které fakt nemají nikoho - ale těch je vážně málo.
    Žena, co zůstala bez péče a ochrany, stává se nejen zranitelnou. Je v podstatě nahá před celým světem. Musí přežívat, bránit se, být asertivní a agresivní, vždy držet štít. Taková žena vypíná své srdce, zmrazuje svou duši. Aby nevadily v přežití.
    Jakékoli konflikty a hádky - je pokus ženy získat aspoň nějakou péči, nějakou pozornost. Nejčastěji - úplně divnými postupy. Například, vydíráním, manipulováním, obchodováním, svými úspěchy, hysteriemi, nekonečným shoppingem, jídlem, povolností. Takovým chováním žena křičí v divném jazyce "Vem mě rychle do náručí!" - ale jelikož jazyk nejde pochopit, muži slyší jenom křik.
    Představte si jakoukoli ženu, se kterou máte těžký vztah – a pochopte, že ve skutečnosti ji jen scházela a schází péče. Hádá se a válčí ne z nudy, ale z vnitřní prázdnoty, bolesti a napětí. Šťastná žena, co má dostatek péče nikdy válčit nebude. Nepotřebuje být drzá, prosazovat se, plést intriky. Nepotřebuje nikoho do ničeho nutit. Vedle takových žen se cítí jinak, žije se jinak.
    Moc péče v životě ženy je obrovská a je silnější, než její negativní minulost!
    Bylo by super, kdyby „do náručí“ stalo oficiálním lékem, s receptem, který pak jde uplatnit. Dojít a dostat si to, co potřebuješ, bez zbytečných proseb a vysvětlení. Jsem nemocná, tady je předpis – tečka.
    Nebo kdyby každou nešťastnou ženu posílali „do náručí“ jak do polepšovny. Kdyby za krizových a krutých časů rozdávali nejenom humanitární stravenky, ale i kupóny „do náručí“ - pro ženy. Protože pokud v krizi žena dokáže zůstat živá a šťastná, všichni ostatní si krize ani nevšimnou!
    Bylo by super, kdybychom se my ženy naučily pečovat o sebe navzájem a „brát do náručí“, když je potřeba. Neřvat, nenadávat, ale v duchu objímat a opečovávat. Nakolik jednoduše to lze představit s cizími ženy, natolik těžký to je s vlastními příbuznými a blízkými, obzvlášť čím komplikovanější je vztah.
    Aby matky neučily životu, ale braly dcery do náručí i když dceři je už 40. Obzvlášť když je dceři 40! Aby vyrostlé dcery občas braly do náručí své mámy, obzvlášť když máma zůstala sama. Nevymýšlely, proč se to tak dělat nemá, nesnažily se mámu udělat šťastnou – ale jen obklopovaly péči, s láskou a úctou.
    Aby tchyně přijímaly do rodiny nevěst celým svým srdcem, bez hodnocení a soupeření. Obklopovaly láskou těch, které od nynějška budou dávat lásku jejím synům. Aby nevěsty dokázaly pochopit tchyně, které se jen bojí o své milované kluky. A vzaly se tak navzájem „do náručí“.
    Můžeme si pomáhat všechny. Ženský kruh výměny lásky skrz „do náručí“. Jen zkuste darovat aspoň kapičku tepla každé ženě, kterou potkáte. V duchu či viditelně. Dle vlastních možností, po trošce, na pár vteřin. Zahřát vnitřním teplem a pustit do světa. Jak rychle by zmizely všechny konflikty a války!
    A ten první a hlavní krok je – vzít do náručí sebe samých. „Starejte se o sebe, přece nelze přenechat tak důležitou věc cizím lidem!“ 🙂 Když začneme o sebe pečovat, dovolíme si dostávat péči od světa – ostatní taky začnou chtít o nás pečovat. To je zákon.
    Bereme se do náručí, když v tichu čteme knížku, pečujeme o své tělo, chodíme na procházky, modlíme se či cvičíme, dáváme si oblíbený dortík či ovocný salát. Když jsme jen tak samy v klidu. Bez těchto okamžiků uvnitř nás roste napětí.
    Můžeme čekat, než nás konečně zachrání muži, ale pro ně je to moc velké břemeno. Udělat z nešťastné ženy šťastnou nedokáže nikdo. Dokud ona sama nerozhodne, že stojí za to. A tehdy muž bude schopen znásobit její vnitřní bohatství, vzít ji do své milující náručí. Protože náručí nemůže být moc, předávkování není možné. Je to přirozený produkt, bez konzervantů a chemie, neškodí, ale jenom prospívá. Každé ženě.
    A PRO MUŽE
    Vždy pro ženu je nejpříjemnější, když do náručí ji vezme přesně ten, koho miluje. Buď je to otec, bratr, manžel, syn, kamarád, příbuzný…
    Nevíte si s ní rady? Vemte ji do náručí.
    Nevíte jak ji uklidnit? Vemte ji do náručí.
    Nevíte, co s jejími zlozvyky? Vemte ji do náručí.
    Už jste unavení se s ní prát? Vemte ji do náručí.
    Chcete být uslyšen? Vemte ji do náručí.
    Chcete dokončit válku? Vemte ji do náručí.
    Chcete po ní něco (třeba, dobré jídlo)? Vemte ji do náručí.
    Chcete být doma šťastný? Vemte ji do náručí a neustále držte!
    Zacházejte s ní šetrně a citlivě. Nezneužívejte ji , Chraňte ji , Braňte ji , Milujte ji . A stane se vaším talismanem, vaším darem a vaší inspirací. Harmonie domovu začíná od ženy, kterou vy držíte v náručí.

    od Komnata snů

    Milý Ježiško, tento rok som bola veľmi dobrá. Okrem upratovania a varenia som chodila s deťmi po lekároch, na ihriská, vodila ich na krúžky, oslavy narodenín a spala som veľmi málo…

    Ježiško, prosím ťa, pošli mi pod stromček…

    1. GPS systém, pomocou ktorého nájdem telo, aké som mala pred tým, než som porodila. Dostala som veľa rád ako na to, kúpila kopu DVD, obmedzujem príjem kalórií, no výsledok sa stále nedostavil. Ak by to bolo možné, urob zázrak a vráť mi moju krásnu pružnú pokožku s krivkami aspoň trochu pripomínajúcimi celebritné mamy, na ktoré sa pozerám v telke alebo v reklamách. No dobre, budem skromná, stačí aj to moje predpôrodné…

    2. Aplikáciu, ktorá umožní deťom vždy si spomenúť na to, čo som povedala pred piatimi minútami. Uvedomujem si, že niečo podobné si želala kedysi aj moja mama a nikdy nič podobné nedostala, no musíš uznať, že technológie odvtedy pokročili a v roku 2023 by to už mohlo byť vážne realizovateľné…

    3. Extra pamäť bude skvelý darček, veľmi užitočný pre moje rodičovstvo. Pamäťovú kartu mám plnú. Občas si neviem spomenúť ani na meno môjho drobčeka, nieto ešte držať v hlave desiatky termínov či nákupný zoznam.

    4. Upgrade mojej trpezlivosti. Počítať v duchu do desať, zatvoriť sa na chvíľu do izby, myslieť na niečo pekné… Viem, že by to malo podľa múdrych rád stačiť, no u mňa to nezaberá. Deti mi asi zničili vnútorné okruhy a jediné, čo môže zabrať, je úplný upgrade…

    5. Tlačidlo STOP by ma veľmi potešilo! Deti rastú tak rýchlo… Len včera som dcérku dojčila a dnes ráno som s ňou riešila, či sa jej tričko hodí k sukni. Keď na ňu pozerám, chce sa mi plakať. Ani sa nenazdám a nebude ma potrebovať. Existuje toľko momentov, ktoré by som najradšej zastavila alebo zmrazila, aby som ich mohla prežívať stále znova a znova…

    6. Napájací kábel, ktorý by som si mohla pripojiť vždy, keď sa mi vybíjajú baterky. Pôvodný zdroj vypovedá poslušnosť a ja potrebujem stále viac a viac energie.

    7. Vďačnosť. Mám toho tak veľa, za čo môžem byť vďačná, no v hektike dní na to často zabúdam. Hnevám sa na deti, som nervózna, lebo nič nestíham, šomrem, kričím na ne a pritom viem, že každá sekunda v živote, ktorú môžeme byť spolu, patrí k tým najvzácnejším. Ježiško, daj mi prosím vďačnosť a dopraj, aby sme si užili nádherné Vianoce počas ktorých moje deti budú cítiť, že som za ne vďačná. Aj vtedy, keď ma hnevajú… Aj vtedy, keď nie sú ani náhodou dokonalé… Aj vtedy, keď kvôli nim dokonale neupracem… Aj vtedy, keď si nemôžem dopriať všetko čo chcem, lebo musím myslieť v prvom rade na ne… Aj vtedy, keď padám od únavy… Jednoducho, stále….

    Keď sme mladí, chceme vyzerať staršie.

    A keď sme starí, chceme vyzerať mladšie.

    A uprostred toho všetkého je okno, keď máme vyzerať tak, ako chceme.

    Ale ten čas strácame želaním si, aby sme boli vyšší alebo chudší, aby naše vlasy boli dlhšie alebo lesklejšie, kučeravejšie, aby časti nášho tela boli pevnejšie a energickejšie.

    A kým si uvedomíme, že sme boli dokonalí takí, akí sme boli, okno sa zatvorilo.
    Už je príliš neskoro.

    Príliš neskoro na to, aby sme si uvedomili, že na všetkých tých veciach v prvom rade nikdy naozaj nezáležalo.

    Ale nikdy nie je neskoro začať si odpúšťať.
    Ak chcete prestať chcieť, prestaňte si priať.

    Nikdy nie je neskoro prijať seba samého.

    Nikdy nie je neskoro, aby ste sa pozreli do zrkadla a uvedomili si, že po celý čas ste nikdy nepotrebovali vyzerať staršie, mladšie ani nič iné.
    Potrebovali ste len vyzerať ako vy .... Becky Hemsley
    Foto zdieľané z FB Odin.

    Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa. 🎅
    Aj v robote... radosť majú,
    že sa vzorne ulievajú.💁
    Lenže kto má deti malé,
    musí prosím makať stále.👶👶
    Mikuláš nás nezachráni,
    krpcom behať nezabráni.🏃
    Od rána sa žienka derie,
    upratuje, varí, perie.
    Dúfa, že aj mama milá,
    niečo by si zaslúžila.☝️
    Dom dá vzorne do poriadku,
    verí na odmenu sladkú.🍫
    Pravda je však veru taká,
    nádielka len v plienke čaká!
    Milý dedko Mikuláš,🎅
    trošku na nás zabúdaš...
    My sa ale nehneváme,
    jeden návrh predkladáme:📜
    Ty pracuješ len deň v roku,
    to je pre nás tŕňom v oku.👁️
    Po zvyšný čas, skús to zvážiť,
    nechcel by si deti strážiť?👬👭
    Nebuď dedko mrzutý,
    na čertov si zvyknutý.👹👺
    Pokojne Ti naše dietky,
    zveríme aj naraz všetky.
    A my zatiaľ krásne žienky,👩👩
    usmiate sťa Snehulienky,
    spokojnosťou žiariace,
    oddýchneme si od práce.
    Nemíňaj na cukríky,🍬
    čokolády, keksíky.🍫🍪
    Nám aj voľný víkend stačí,🍷💅💃
    odpíš, či sa Ti to páči! 😉🎅

    VŠETKÝM RODIČOM, KTORÍ POTREBUJÚ POVEDAŤ PRAVDU O MIKULÁŠOVI 🎅

    Syn: ,,Ocko, myslím, že som už dosť starý. Existuje Mikuláš?"

    Otec: ,,Dobre, súhlasím, že už máš dosť rokov. Ale skôr ako ti to poviem, mám na teba otázku. Poznať ,,pravdu" je nebezpečný dar. Keď niečo vieš, nemôžeš to nevedieť.
    Keď raz spoznáš pravdu o Mikulášovi, už nikdy nebudeš mať k nemu taký vzťah ako teraz.
    Moja otázka teda znie: Si si istý, že to chceš vedieť?"

    Chvíľka ticha...

    Syn: ,,Áno, chcem to vedieť"

    Otec: ,,Dobre, takže, áno, Mikuláš existuje."

    Syn: ,,Naozaj?"

    Otec: ,,Áno, naozaj, ale nie je to starý pán s bielou bradou v červenom obleku. To je to, čo hovoríme deťom. Vidíš, deti sú príliš malé na to, aby pochopili skutočnú podstatu Mikuláša, takže im to nevysvetľujeme.
    Pravda o Mikulášovi je taká, že to vôbec nie je človek; on je myšlienka.
    Spomeň si na všetky tie darčeky, ktoré ti Mikuláš dal v priebehu rokov...
    Vlastne sme ti ich s mamou kúpili my.
    Dívali sme sa, ako ich otváraš.
    A vadilo nám že si za ne nepoďakoval?
    Samozrejme, že nie!
    V skutočnosti nám to urobilo veľkú radosť.
    Vidíš, Mikuláš je MYŠLIENKA DÁVAŤ PRE DÁVANIE, bez toho, aby sme mysleli na poďakovanie alebo uznanie.
    Keď som minulý týždeň videl, ako jedna žena spadla v meste a volala o pomoc, vedel som, že sa nikdy nedozvie, že som to bol ja, kto privolal záchranku.
    Keď som to urobil, bol som Mikuláš."

    Syn: ,,Ach."

    Otec: ,,Takže teraz, keď to už vieš, si toho súčasťou. Aj ty musíš byť Mikulášom. To znamená, že nikdy neprezradíš malému dieťaťu tajomstvo a musíš nám pomôcť vybrať pre svojho bračeka darčeky na Mikuláša..
    Čo je však najdôležitejšie, musíš hľadať príležitosti, ako ľuďom pomôcť."

    Pomôžme si🎄🎅 a...buďme láskaví .... Cit.web

    Balada o štyroch sviečkach

    Štyri horiace sviečky pomaly horeli.
    Bolo tam tak ticho, že ste mohli počuť ich rozhovor.

    Prvá povedala:
    „Som MIER, ale ľudia ma nechcú, naozaj si myslím, že mi nezostáva nič iné, ako vyhasnúť!“
    Tak sa stalo, sviečka zhasla.

    Druhá povedala:
    „Som VIERA, ľuďom nechýbam, nemá zmysel, aby som ďalej horela, bohužiaľ, som k ničomu.“
    Len čo dohovorila, zavial vánok a sfúkol ju.
    Smutné.

    Tretia sviečka zase povedala:
    „Ja som LÁSKA, nemám silu zostať naďalej, pretože ľudia mi nerozumejú, nechápu aká som dôležitá a príliš často ma nenávidia! “
    A bez dlhšieho čakania sviečka sama zhasla.

    V tej chvíli vstúpilo do miestnosti malé dieťa, uvidelo tri nezapálené sviečky, rozplakalo sa a zvolalo:
    „Prečo ste zhasnuté, musíte svietiť, bojím sa tmy! “

    Štvrtá sviečka sa zľutovala a povedala:
    „Neboj sa, neplač, pokiaľ budem ja svietiť, môžeme kedykoľvek zapáliť ďalšie tri sviečky. Ja som NÁDEJ “

    Dieťaťu zažiarili zaslzené oči, vzalo sviečku nádeje a zapálilo tri zhasnuté sviečky.

    Každý z nás môže byť takým dieťaťom, schopným kedykoľvek, vďaka NÁDEJI znovu vrátiť svetlo VIERE, MIERU a LÁSKE .... Paulo Coelho

    Pripomienka pre všetky žienky❤️

    Netreba sa o vždy o všetko starať, nemusíš byť super mama, super manželka, super gazdinka, super profesionálka - super žena.

    Pretože keď sa tvoje telo unaví, bude len málo tých, ktorí si spomenú, čím všetkým si sa snažila byť v jednej osobe.

    Takže občas odíď z domu neskôr, choď na prechádzku, zájdi do parku, začni chodiť do fitka, vybehni na nákupy s kamarátkami, navštív salón, dobre sa vyspi a buď sama sebou.

    Staraj sa o seba, miluj sa a rob to výlučne pre seba.
    Deti vyrastú, manžel občas odíde, práca si nájde za teba náhradu, dom sa opäť zašpiní, ale druhú šancu už viac
    nedostaneš...

    😉

    Ctto.

    Mali by sme sa učiť od detí.
    Milujú bez pochybovania.
    Objímajú bez varovania.
    Smejú sa bez rozmýšľania.
    Veria aj neuskutočniteľným snom.
    Nedosiahnu hornú zásuvku, ale dotýkajú sa oblohy prstami.
    A keď zaspia, ako keby svet stratil časť svojej nádhery.
    (Fabrizio Caramagna)

    Ľudia nepredstierajú depresiu alebo úzkosť.
    Ľudia predstierajú, že sú v poriadku.
    Zapamätajte si to .... Robin Williams

    Dieťa je bytosť, ktorú nám Boh požičal, aby sme absolvovali intenzívny kurz, ako niekoho milovať viac ako seba, ako zmeniť svoje najhoršie chyby, aby sme mu dali lepší príklad, aby sme sa naučili mať odvahu.
    Áno, toto je ono!
    Byť matkou alebo otcom je najväčší akt odvahy, ktorý môžeme urobiť, pretože to znamená vystaviť sa inému druhu bolesti, bolesti z neistoty správneho konania a strachu zo straty niekoho tak milovaného.
    Dieťa nie je naše...
    Je len pôžička.
    Najväčšia a najúžasnejšia pôžička, keďže deti sú naše, len dovtedy kým sa nevedia o seba postarať.
    Potom patria životu, osudu a vlastným rodinám.
    Bože, vždy žehnaj naše deti, pretože nás si nimi už požehnal .... José Saramago

    "Co tě přimělo tloustnout? "
    Něco fyzického, štítná žláza? Základní otázka
    Ztloustnul jsi kvůli syndromu opuštění.
    Chci si s tebou promluvit a říct ti, že ani hubená ani tučná dieta ani nedostatek pohybu nezpůsobila přibírání.
    To, co tě ztloustlo, byl strach, pocit opuštění, nedostatek lásky, devalvace, nedostatek ochrany, nejistota, obavy o zítřek, zranění z dětství, ponížení, hanba, zrada, tresty, nespravedlnost, fyzické týrání, duševní
    Všichni z nich měli zkušenosti s nevědomými impulzy a všechny se projevovaly jako špatné stravovací návyky.
    Mějte na paměti, že účelem bolestivých zážitků není vydržet, ale dát nám jejich lekci a poté se rozpustit.
    Nicméně protože je váš emocionální odvodňovací systém nefunkční, nevědomky jste se snažili zbavit těchto myšlenek a pocitů skrze trávení, říkajíc
    - Když nedokážu zpracovat svůj smutek, možná ho můžu sníst.
    - Když nedokážu zpracovat svůj hněv, možná ho prostě spolknu.
    Ta kila navíc zmizí, až to vnitřní dítě, stále žijící v dospělém těle, proroste skrze tělesný tuk, aby ho dospělý poznal - vidí a chrání. A uvědomte si, že strach je minulostí a v současnosti je bezpečný.
    Čím bezpečněji cítíme, že vnitřní dítě přestane růst v tělesném tuku.
    Chci, abyste věděli, že tuk je fyzickým vyjádřením vaší potřeby se vzdálit od druhých, tento tuk byl zeď, která vás chrání, bariéra, kterou jste si vytvořili, ochranný štít.
    Navrhuji, abyste rozbili cihly toho tučného štítu, abyste svému vnitřnímu dítěti poskytli klid a emoční svobodu.
    Ty cihly dnes už vám neslouží, ty cihly, které nesou různá jména jako: hanba, strach, hněv, zášť, nespravedlnost, vyčerpání, stres, komplex méněcennosti, znehodnocení, už vám neslouží.
    Tuk, který odstraníte ze svého těla, pronikl do vašeho vědomí, než se nahromadí na vašem těle, a když vám váha zmizí z mysli, tuk opustí vaše tělo.
    Léčení začíná v mysli.
    Tělo odráží mysl a emocionální zranění, které trpíme.
    Když léčíme mysl a rány, tělo obnovuje svou zdravou formu harmonie a radosti.
    Ps: Nestyďte se za svůj tuk, který jste nashromáždili. Je součástí vašeho probuzení, vaší evoluce, vaší touhy po změně a uzdravení. "
    Zdroj: Luna Agape

    Platí to aj u vás?

    Na prvom mieste by mala byť výchova a až potom vzdelanie.
    Raz jeden profesor napísal na tabuľu číslo 1 a pri pohľade na študentov vysvetlil: ,,Toto je vaša ľudskosť - najdôležitejšia hodnota v živote."
    Potom pridal 0 k číslu 1 a povedal: ,,A toto sú vaše úspechy, ktoré v kombinácii s ľudskosťou zvýšili vašu hodnotu 10-krát."
    Pridal ešte jednu 0: ,,To je skúsenosť, čo je už 100 a opäť stúpla vaša hodnota"
    A potom pridal úspech, lásku a zodpovednosť.
    ,,Každá pridaná 0 zušľachťuje človeka", povedal profesor.
    Zrazu vymazal číslo 1, ktoré stálo na začiatku.
    Na tabuli ostali nezmyselné nuly.
    Profesor povedal: ,,Ak sa nebudete správať ako ľudia, nech urobíte čokoľvek, tak zostanete nulou." .... Cit.web
    Photo: Prof.Engelberg sa stará počas vyučovania o dieťa študentky

    Na pobavenie 😉
    Zdroj - FB - retro spomienky.

    Když jsi vnímána jako silná žena, všichni předpokládají, že nepotřebuješ nic ani nikoho a sneseš všechno. Že překonáš a zvládneš vše, co se stane.
    Když jsi vnímána jako silná žena,
    většinou se na tebe dívají jen, aby jsi jim pomohla nést jejich břemena a když sdílíš ty svoje, označují tě jako negativní a nechápou.
    Silné ženy se nikdo neptá, jestli je unavená, trpí nebo padá na kolena. Jestli má úzkost nebo strach.
    Silné ženě se nic neodpouští. Pokud ztratí kontrolu, stane se slabou. Pokud ztratí nervy, začne být hysterická.
    Když na chvíli zmizí ze scény silná žena, je to hned znatelné, ale když tam je, její přítomnost je nedoceněná a vnímaná jako samozřejmost.
    Ale síly, které je potřeba každý den, být takovou ženou, si nevšimnou.
    A tak uznávejte, respektujte a děkujte silným ženám ve vašem životě, že vás inspirují, podporují a drží a nezapomeňte, že je třeba je také vidět, docenit, milovat. A věřte, že i silné ženy mohou odpočívat, plakat nebo potřebovat pochopení.
    zdroj: net

    Hledání ztraceného času

    Treba si správne želať. 🤣

    😂😂😂

    (2 fotky)

    Žena mala veľa problémov. Nespávala, cítila sa vyčerpaná, bola podráždená, nevrlá, kyslá a večne chorá, až sa jedného dňa zrazu zmenila.

    Situácia okolo nej zostala nezmenená, ale ona sa zmenila.

    Jedného dňa jej manžel povedal:
    - miláčik, už tri mesiace si hľadám prácu a nič som nenašiel, idem si dať pár pív s kamarátmi.
    Odpovedala mu:
    - dobre.

    Syn jej povedal:
    - mami, som slabý vo všetkých mojich univerzitných predmetoch...
    Odpovedala mu:
    - ok, uč sa a ak to nestihneš, tak si semester zopakuješ, ale zaplatíš školné.

    Jej dcéra jej povedala:
    - mami, narazila som autom.
    Odpovedala:
    - dobre, vezmi ho do dielne, zisti ako zaplatiť opravu a kým ti ho opravia, môžeš chodiť autobusom alebo metrom.

    Matka jej povedala:
    - dcéra, prídem k tebe na pár mesiacov.
    Odpovedala:
    - dobre, budeš spávať na gauči a v skrini si najdeš nejaké prikrývky.

    Všetci boli v rozruchu, tak im to vysvetlila...

    „Trvalo mi dlho, kým som pochopila, že každý je zodpovedný za svoj život, trvalo mi roky, kým som zistila, že moje trápenie, moje umŕtvovanie, moja depresia, moja odvaha, moja nespavosť a môj stres nevyriešili vaše problémy.
    Nie som zodpovedná za vaše činy, ale som zodpovedná iba za svoju reakciu, ktorú vyjadrím k vašim činom.

    Preto som dospela k záveru, že mojou povinnosťou je zostať pokojná a nechať každého, nech si vyrieši, čo je jeho:
    Môžem pracovať len na sebe, vy máte všetky zdroje potrebné na vyriešenie svojich životov.
    Svoju radu vám môžem dať len vtedy, ak sa ma opýtate a môžete sa ňou riadiť alebo nie."

    Preto od dnešného dňa prestávam byť: schránkou vašich zodpovedností, vrecom vašej viny, práčkou vašich výčitiek, obhajkyňou vašich chýb, stenou vašich sťažností, strážcom vašich povinností, osobou, ktorá rieši vaše problémy.
    Odteraz vás všetkých vyhlasujem za nezávislých a sebestačných dospelých.

    Usmiala sa, rozpustila si vlasy a začala žiť.

    Zdroj:web

    NIKTO NEVIE!

    Nikto nemá právo vás súdiť, pretože nikto nevie, koľko dobrých a zlých momentov bolo vo vašom živote...
    Nikto si nevie predstaviť, koľkokrát ste museli vstať, keď ste boli na kolenách...
    Koľko sĺz vám stekalo po lícach...
    Koľko nepríjemných myšlienok vám prebehlo hlavou...
    Akú cestu ste museli prejsť, aby ste sa stali tým, kým ste...

    Bohužiaľ, nie všetko ide tak, ako by sme chceli, no pamätajte, že ste výnimočný človek. Niekedy si musíte prejsť tým najhorším, aby ste sa dostali k tomu najlepšiemu.
    Po všetkom, čo sa vo vašom živote stalo, si zaslúžite úsmev a radosť.
    Pokoj a bezpečie.
    Buďte preto na seba hrdí.
    Buďte dôslední v tom, čo robíte.
    Choďte vpred, smerom k tomu, čo je krásne .... Cit.web
    Foto- Zany

    Múdro to povedal 💗💗💗

    Človek nemusí nic, ale pochopenie pomôže 👌