MILUJEME SA...
V určitom bode nášho života prehráme boj s časom..
Naša mladosť nám uniká z našich tiel a silná, drzá gravitácia nám vezme všetko, čo sme sa tak starostlivo snažili udržať na svojom mieste.
Už nepomáhajú žiadne krémy, ktoré by mali vymazať z našich tvári stopy smiechu, smútku, prebdených nocí a hnevu.
Zbytočne užívame kopu vitamínov, kolagén, citrón, zázvor, jablčný ocot, omega 3 kyseliny a všetko možné, čo nám príde pod ruky.
Jeme menej, aby sme nepribrali.
Cítime intenzívnejšie chlad, teplo a ťažko zaspávame.
Jedného dňa si uvedomíme, že neexistujú pohodlné topánky, že bez okuliarov už nevidíme a korienky našich šedivých vlasov neustále rastú.
Náš pás už nie je taký štíhly a kolená nám opúchajú.
Jedného dňa už v zrkadle nevidíme tú mladú ženu, ktorú sme tam videli predtým.
Pozeráme sa na seba a musíme prijať fakt, že sme už prežili väčšiu časť svojho života, ako ešte máme pred sebou.
A uvedomíme si, že to bolo krásne!
Žiť a cítiť..
Dávať a prijímať lásku.
Získavať skúsenosti a učiť sa trpezlivosti.
Čo tam po tom, že zvíťazila gravitácia a niektoré časti tela ovisli?
Čo na tom záleží, že sme prehrali boj s vráskami?
Že sme unavené a metabolizmus už tak dobre nefunguje?
Čo na tom záleží, ak naša skutočná krása pochádza z nášho vnútra?
Krása duše je nekonečná, plná lásky a zmierenia sa.
Čo na tom, že už sme staršie dámy?
Že sú mladšie a krajšie?
Áno, sú.
Nech sú.
Aj my sme boli.
Máme život a každá skúsenosť znamená múdrosť.
Je nám cťou byť matkami, manželkami, priateľkami, milenkami, sestrami, babičkami....Ženami.
Stále máme veľa lásky k životu a tá z nás vyžaruje.
Je to úžasná etapa nášho bytia, lebo sa dokážeme prijať a milovať sa také, aké sme.
Je krásne, že môžeme žiť a ďalej sa učiť.
Čo na tom koľko máme rokov, keď sme šťastné?
Sme šťastné .... Cit.web
ART: Roland West