Keď sme boli ešte mínus, skladal otec s mamou mítus.

Aké mená nám dať, ako nás budú volať.

Čas ten letel nastal deň, mama bledá, z otca tieň,

Letia s nami kamsi preč , o chvíľu už vidíme svet.

Mama kričí: " Pošli zvesti už ich máme ratolesti "

No vidíte nie sme chlapy aj cez chúťky ocinka,